29. augusta 2011 23:27:37 CEST
..ten pocit keď sa lano
zarezáva do zápestí...
bokov... členkov.. kolien..
mocný dominant merajúc cestu,
v rukách držiac pevné lano,
skrz telo submisíva,
pútajúc končatiny,
s času na čas sa ticho usmeje.
Hoc otočený chrbtom a klačiac,
cítim jeho pátos a zvlástny druh škodoradosti...
Sťahujúc uzly silnejšie a silnejšie..
až sa obaja prenesú nad pomyslenú hranicu možnosti odporu,
..z poza ktorej už niet návratu,
bez dovolenia Dominanta.
Netuším, neviem..nuž keď prechádzam, touto hranicou odovzdanosti,
vyjde zo mňa kus chladného vzduchu,
nesúc na svojich vlnách jazdca ston...
Jediný on,
vie ako dlho potrvá táto odysea bezmoci,
keď príde čas,
keď Paní či Pán dovolí,
vrátiť sa mu spať k submisívnej duši...