Forums » Nekategorizováno

Leopold von Sacher - Masoch

  • 18. februára 2005 20:04:14 CET
    Otrok a jeho tyranka
    txt by darija

    "...na nič sa nehodí Goetheho, musíš byť kladivom alebo nákovou lepšie než na vzťah medzi mužom a ženou.... Moc ženy spočíva v mužskej vášni, a ona ju vie využiť, pokiaľ si muž nedá pozor. Môže si vybrať len to, či bude tyranom alebo ženiným otrokom."

    Leopold von Sacher - Masoch

    Keď sa povie masochizmus, väčšina ľudí pochopí, že sa jedná o pohlavnú úchylku prejavujúcu sa potrebou byť týraný. Všeobecné vzdelanie je už však skromnejšie, pokiaľ ide o pôvod tohto pojmu. Masochizmus je odvodený od mena rakúskeho spisovateľa a dramatika Leopolda von Sacher - Masoch. Spoločnou črtou hrdinov jeho románov je, že nachádzajú zvláštnu záľubu v utrpení a ponižovaní, najmä ak ich trýzniteľom je krásna a krutá žena. Na Slovensku nedávno vyšiel preklad jeho najúspešnejšej erotickej prózy Venuša v kožuchu. Román dopĺňa esej francúzskeho filozofa Gillesa Deleuze Masoch a masochizmus.



    Leopold von Sacher - Masoch sa narodil v roku 1836 v haličskom Ľvove, zomrel v roku 1895 v Lindenheime. Gymnázium skončil v Prahe, neskôr študoval právo, matematiku a históriu. Pôsobil v Grazi ako docent histórie. Po roku 1860 sa stal slobodným spisovateľom a novinárom. Od roku 1882 žil v Nemecku. Je autorom veselohier (Muž bez predsudkov), románov (Haličský príbeh, Kaunitz, Posledný kráľ Maďarov, Rozvedená žena, Had v raji), žánrových obrázkov zo života haličských židov a roľníkov (Židovské poviedky, Haličské príbehy) a erotickej prózy, ktorú písal vo viacerých cykloch (cyklus Kainovo dedičstvo, tri zväzky príbehov Viedenské mesalíny, šesť zväzkový opus Kruté ženy). V časoch autorovej najväčšej slávy, v roku 1866 použil lekár Krafft - Ebing vo svojom diele Psychopathia sexualis po prvý raz pojem masochizmus, pod ktorý zhrnul symptómy istej sexuálnej perverzie.

    Masoch a jeho kamenná Venuša

    Román Venuša v kožuchu (Venus im Pelz, 1870) je súčasťou prvého dielu Kainovho dedičstva, venovaného láske. Kniha je rozprávaním haličského šľachtica a statkára Severina von Kusiemski o rozhodujúcom stretnutí s istou ženou, ktoré zásadným spôsobom zmenilo jeho život.

    Severina fascinujú chladné, povýšenecké a tyranské ženy. Je zamilovaný do mramorovej sochy Venuše, ktorú priam uctieva ako bohyňu. Čoskoro však stretáva živú ženu - mladú vdovu Wandu von Dunajew, ktorá mu splní jeho najodvážnejšie fantázie a stane sa jeho skutočnou bohyňou. Severin Wandu miluje tak silno, až túži byť jej otrokom a oddane jej slúžiť. Na Severinovo naliehanie s ním Wanda uzavrie zmluvu, ktorá pre neho znamená úplné podriadenie sa ženiným rozmarom. Doslova sa stáva jej otrokom. Podmienkou je, že sa vzdá svojej identity (od chvíle podpísania zmluvy sa volá Gregor), stáva sa slepým nástrojom vykonávajúcim príkazy, jeho telo i duša sú majetkom jeho panej. Wande je dovolená akákoľvek krutosť, má právo mu dokonca vziať život. Jednostranne výhodná zmluva (hoci ťažko povedať, v čí prospech) kladie Wande jednu jedinú podmienku: ako Gregorova pani sa bude tak často, ako to len bude možné, objavovať v kožuchu, najmä vtedy, keď bude k svojmu otrokovi krutá. Wanda, ktorá Severina miluje, to spočiatku chápe ako bizarnú hru a postavu “Venuše v kožuchu” ako divadelnú rolu. Striedajú sa obdobia jej krutosti s obdobiami, keď je k Severinovi láskavá a milujúca , dej sa vyvíja ako špirála so vzostupnou tendenciou. Krutosť sa stupňuje a Wanda sa s rolou tyranky stotožňuje. Je čoraz bezohľadnejšia, prestáva Severina milovať práve kvôli jeho oddanosti a podriadenosti. Čím je on poddajnejší, tým viac ho ona ponižuje. Fyzicky ho týra, bičuje, žije roztopašným a prepychovým životom, ponechávajúc jeho v biede, pretože: "Žena túži po mužovi, ku ktorému môže dvíhať zrak, no muža, ktorý tak ako ty dobrovoľne nastaví krk, aby si naň žena položila nohu, potrebuje ako vítanú hračku, a keď sa je zunuje, tak ho odvrhne."

    Severin si svoje ponížené postavenie vychutnáva, rozkoš a krutosť (krutosť voči jeho osobe, nie jeho krutosť) majú u neho k sebe veľmi blízko. Keď je k nemu milovaná žena krutá, prináša mu to akési nadzmyselné vzrušenie, slasť z utrpenia. Čím je k nemu Wanda bezohľadnejšia, tým viac ju miluje, hoci ho jej správanie privádza do zúfalstva. Tragédia vrcholí, keď Wanda stretne seberovného - krásneho a rovnako bezcitného muža ako je ona sama. Poslednou jej zradou je, keď vydá Severina do rúk svojho milenca a ten ho bezmála utýra na smrť. Tu sa zo Severina - nákovy stáva kladivo. S príšernou zreteľnosťou si uvedomí, kam vedie slepá vášeň a rozkoš - do siete zradnej ženy, do otroctva, k biede a k smrti.

    Masoch - otrok a Sade - tyran

    Druhú časť knihy tvorí esej Gillesa Deleuze Masoch a masochizmus (1967). S veľkým porozumením nám predstavuje literárne podoby diela a zároveň sa usiluje rozbiť zjednodušujúcu koncepciu sadomasochistickej jednoty, ktorú prijíma psychoanalýza.

    Mená Sada a Masocha slúžia na označenie dvoch perverzností, ktoré sú často (podľa Deleuzea mylne) stotožňované alebo spájané do jedného celku. Na základe analýzy diel oboch spomenutých autorov Deleuze nachádza jednak rozdiely medzi dvoma spôsobmi správania sa, ako aj špecifiká každého z nich. Z obsahového hľadiska kladie esej na čitateľa neorientujúceho sa v psychoanalýze vysoké nároky, je značne obsiahla a mnohovrstevnatá. Spomeniem len niektoré Deleuzove myšlienky týkajúce sa masochizmu.

    Na prvý pohľad sa zdá, že masochistického hrdinu vychováva, formuje panovačná žena, no z hlbšieho hľadiska ju formuje a pretvaruje on, on jej našepkáva tvrdé slová, ktorými ho častuje. Pri masochizme podľa Deleuzea nemáme pred sebou trýzniteľa, ktorý sa zmocnil obete a teší sa tým väčšmi, čím menej je povoľná. Máme pred sebou obeť, ktorá hľadá svojho trýzniteľa a má potrebu utvárať ho, presviedčať a uzavrieť s ním spojenectvo na veľmi čudné podujatie. Masochista vytvára despotickú ženu. Musí ju presvedčiť a doviesť k tomu, aby podpísala zmluvu. Je vo svojej podstate vychovávateľom a vystavuje sa rizikám vlastným pedagogickému počínaniu. V Masochových románoch si presvedčená žena zachováva poslednú pochybnosť, váha prijať úlohu, ktorá ju priťahuje a zároveň sa jej hnusí. Bojí sa, že túto úlohu nazvládne, lebo do nej vloží priveľa a lebo primálo.

    Pozrime sa, ktoré prvky spoluvytvárajú konšteláciu masochizmu. V oblasti formálnej psychoanalýzy rozlíšil Theodor Reik štyri základné znaky masochizmu:
    zvláštny význam fantázie, t.j. forma fantazmy (fantazma, ako je prežívaná alebo snová, dramatizovaná a ritualizovaná scéna, ktorá je pre masochizmus úplne nevyhnutná)
    faktor suspenzie (čakanie, zdržanie ako výraz strachu, ktorý pôsobí na sexuálne napätie a znemožňuje, aby prerástlo do orgazmu)
    demonštratívna (alebo skôr presvedčovacia) črta (ktorou masochista predvádza utrpenie, hanbu a poníženie)
    provokatívny faktor (masochista sa agresívne dožaduje trestania ako niečoho, čo odstraňuje strach a poskytuje mu odopieranú slasť)

    Deleuze ďalej tvrdí, že niet masochizmu bez fetišizmu v pôvodnom zmysle. Pre Masocha a jeho hrdinov sú fetišmi predovšetkým kožušiny, topánky a bič. Dôležitý je tiež faktor zmluvy, na ktorý Reik zabúda. Zmluva vystupuje ako ideálna forma a nevyhnutná podmienka ľúbostného vzťahu.

    Masoch - človek a jeho román

    Najdôležitejšie informácie o živote Sachera - Masocha nám poskytuje jeho tajomník Schlichtegroll a jeho prvá žena (Aurora Rümelinová), ktorá prijala meno hrdinky Venuše v kožuchu, Wanda.

    Masochov otec bol policajným veliteľom v Ľvove. Masocha poznačili väzenské a vzbúrenecké scény, ktorých bol ako dieťa svedkom. Celé jeho dielo je ovplyvnené problémom menšín, národností a revolučných pohybov v rakúsko - uhorskej monarchii. Jeho ľúbostné hry sa stali slávnymi: predstavoval medveďa alebo zbojníka, dal sa uloviť a sputnať; dopustil, aby ho kyprá, v kožuchu zahalená žena s bičom ponižovala a dokonca fyzicky trápila. Zbieral fetiše a prestrojenia, skutočne uzatváral zmluvy o otroctve s milovanými ženami, žiadal od nich, aby sa prostituovali. Prvé takéto dobrodružstvo sa odohralo s Annou von Kottowitz, druhé mal s Fanny von Pistor. Zomrel sklamaný, že jeho dielo upadlo do zabudnutia, zatiaľ čo jeho meno prešlo do bežného používania.

    K jeho románu Venuša v kožuchu sa dá pristupovať viacerými spôsobmi. Dá sa čítať v prvej rovine ako erotická próza, v ktorej napätie neustále stúpa a klesá. Zdrojom vzrušenia sú scény, v ktorých sú veci a dej len načrtnuté, zvyšok je ponechaný na fantáziu čitateľa. Takéto čítanie však môže byť miestami nudné, keďže sa znova a znova opakujú tie isté scény. Omnoho vzrušujúcejšie je čítanie pre toho, kto sa trochu orientuje v psychoanalýze a rozpoznáva v diele aj psychologickú rovinu postáv a ich vývoj k morálnej degradácii.

    Kniha Sachera - Masocha je napísaná sviežim, ľahko čitateľným štýlom, rozprávanie pútavo graduje. Jej obsah sa mi však zdá byť pesimistický. Skutočne človek nemá na výber? Musí vzťah muža a ženy nevyhnutne vyzerať ako boj - tak ako ho opísal Masoch? Týmito otázkami sa Gilles Deleuze nezaoberá. Pre čitateľa je ponechaný priestor pre vlastné uvažovanie, ako aj autorovo ponaučenie:

    "Že žena, tak ako ju stvorila príroda a ako v súčasnosti priťahuje muža, je jeho nepriateľom a môže byť jedine jeho otrokyňou alebo tyrankou, nikdy však nie jeho družkou. Tou sa môže stať až vtedy, keď bude mať rovnaké práva ako on, keď s ním bude rovnocenná vo vzdelaní a v práci."

    · Leopold von Sacher - Masoch: Venuša v kožuchu
    · Preklad: Adam Bžoch
    · Gilles Deleuze: Masoch a masochizmus
    · Preklad: Miroslav Marcelli
    · Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2002
  • 25. septembra 2007 12:09:39 CEST
    mnamiky, tu fantasticku cokoladovu so slahackou :))
    • 8 posts
    15. augusta 2007 21:15:22 CEST
    som myslela že sacher vymyslel tortu
  • 15. augusta 2007 19:41:50 CEST
    Obávám se, že si to, co napíšu vždy nějak vyložíš a polemizuješ se svým, nesprávným, výkladem toho, co jsem napsal.
    Nepovažuji dosažené vzdělání autora za hodnoticí kritérium jeho díla, netvrdil jsem zde, že jím je. Rozhodovat má-li, či nemá-li vzdělání něco společného s uměním, je dle mého názoru opět nesmysl. Netvrdím, zda má nebo nemá, tvrdím, že je kravina si takovou otázku pokládat. Že je dosažené vzdělání determinujícím faktorem rozhledu vzdělávaného, na tom si dovolím trvat. Tvrdit, že inteligence nemá se vzděláním nic společného je plkáním, neboť intelegince je předpokladem vzdělání. Že i blb může dosáhnout vzdělání na tom nic nezmění, neb blb pak sice dosáhne vzdělání, leč není vzdělán.
    Psal jsem, že Masoch byl člověk vzdělaný, což se projevuje na jeho rozhledu, který je patrný z jeho díla, zatímco de Sade vzdělaný nebyl, což se projevuje v tom, že se svůj rozhled nepokouší prodat.
    Tvrzení "co se týče umění, vzdělání deformuje osobnost" mi připadá podobné tvrzení, že co se týče slonů, jahodová zmrzlina mi nechutná. Mám totiž problém najít jakýkoli význam té jeho části "co se týče umění". Nenapadá mě smysluplná věta, ve které by se podobný obrat mohl uplatnit. Mám-li tomu rozumět tak, že vzdělání snižuje úroveň umění, považuji to za velmi neobvyklý názor, a shledávám absurdním, má-li tomu být tak, že vzdělání deformuje osobnost. Netvrdím však, že podobná teorie nemůže existovat, setkal jsem se s komičtějšími i tragičtějšími.
    Sám se držím následující zásady: nehodlám-li polemizovat, do polemiky se nepouštím. Jestliže vyjádřím nesouhlas s cizím názorem, nepočítám s tím, že mé slovo bude posledním.
    • 2 posts
    15. augusta 2007 0:48:52 CEST
    Domnívám se,že Masocha ve skutečnosti přečetlo od A do Z mnohem více lidí,než d.S.Má načervenalou atmosféru.Co se týká vzdělanosti(vzdělání)-nemá s uměním,ani s rozhledem či inteligencí nic společného.Tento názor mě velmi pobavil a případné takové kritérium pro hodnocení díla je absurdní.Ba naopak,mám pocit,že většina skutečně skvělých autorů vzdělání nedokončila(výčet není na místě,je jich příliš mnoho i obecně známých)a existuje teorie,že co týká umění,tak vzdělání deformuje osobnost.Máte pravdu,O.W.byl duchaplný i v prasárně.Takhle jste si to přečetl,ne?
    Masoch i de Sade psali o nekonvenčním sexu.Samostatná odnož literatury,psaná cíleně,psaná dobře i špatně.Jde tam o sex(jako v detektivce o napětí)-vše ostatní je vedlejší.Masochovo uvažování o pohnutkách postav,jeho pokusy o teorie a patos dělají z jeho díla paskvil.
    Nicméně jsem neměla v umyslu o něčem polemizovat-k tomu si lidi vybírám(pokud mohu).Chtěla jsem pouze vyjádřit svúj názor-de Sade není méně intelektuální záležitost,než Masoch.Toť vše.Tečka.Více se k tomu vyjadřovat nehodlám-ztráta času.
  • 14. augusta 2007 21:16:56 CEST
    Pokoušet se definovat pojem "intelektualita díla" je ztráta času.
    Pokusím se být konkrétní. U Masocha nalézám schopnost čerpat z rozhledu daného jeho vzděláním. Masoch byl intelektuál, de Sade nikoli. Tobě vyhovuje de Sadova přímočarost, mně připadá samoúčelná a obhroublá. De Sade se věnuje detailním, naturalistickým popisům scén (což považuji - netvrdím že je, považuji - za identifikátor porna), Masoch předkládá teorie. De Sade se minimálně věnuje postavám, nehledá paralely v jejich jednání. Jazyk de Sade je čitelný masám, jazyk Masocha nikoli (tohle ovšem nezdůrazňuji). Masoch si může dovolit uvažovat nad pohnutkami jednání svých postav, de Sade se o to nepokouší.
    Wildea jsem zmiňoval kvůli jednomu jeho dílku - Lady Fuckingham (někdo zpochybňuje jeho autorství, vím o tom), což je porno jak vyšité. Zmínil jsem ho kvůli úvaze o přítomnosti patosu v Masochových povídkách. Lady Fuckingham však postrádá leccos, cos zmiňoval jako Wildovy přednosti - hlubokou myšlenku,pointu,zápletku,filozofický aspekt. Líbila se mi jedna definice tohoto dílka: "pustá prasárna, byť duchaplná".
    Červené knihovně se nevěnuji :) , přesto o ní však určitou představu mám a opravdu mne nenapadá některý z jejích typických rysů, který bychom nalezli v Masochově tvorbě. Naopak jejímu zařazení do brakové literatury se nebráním, ovšem poukazuji na to, že tento termín je zastaralý a dávno ztratil jakýkoli hodnoticí význam.
  • 14. augusta 2007 19:03:26 CEST
    Pokud jde o to,hodnotit "intelektualitu"díla,musel by se tento termín nejdříve přesně definovat a vymezit.Šlo mi spíš o to,že Masoch dle mého skromného čubčího názoru vykazuje znaky červené knihovny-lit.braku.S O.Wilde nelze naprosto srovnat.O.W.nepostrádá hlubokou myšlenku,pointu,zápletku,filozofický aspekt...atd..sloh je v jeho případě pouze otrokem myšlenky.
  • 14. augusta 2007 8:13:03 CEST
    Ty ostatní povídky bych si taky rád přečet. Škoda, že na Guttenbergoj je akorát ta Venus.
    Patos. Já si řikám, že to odpovídá době. Jako érolitera (nikoli porno) bez patosu mě napadá z tý doby tak akorát Wilde. Ovšem i ten je mladší. No a potom mam dojem, že Mosochovi patososklony k tý Venuši spíš laděj než ne. My opinion only.
  • 14. augusta 2007 8:04:26 CEST
    Jenže to je ten samej rozdíl, ten může, narozdíl od Saďoura, taky čerpat z intelektuálního základu, neb si trochu zastudoval: umění, literaturu a žurnalistiku. De Sade byl vystudovanej oficír (budiž mu omluvou, že narozdíl od zmíněných pánů žil v době, kdy se synci z lepších rodin posílali spíš k tý armádě než na univerzitu). Je ovšem pravda, že tvůrčí talent mu upřít nelze - jeho texty nejsou bezfantazijní a neumělým slohem podané povídky, jakých se jinak v "oboru" objevují spousty. Ale nějakej intošskej přesah v jeho díle teda skutečně nenacházim.
  • 13. augusta 2007 23:53:21 CEST
    Nemyslím si,že de Sade je méně intelektuální záležitost,než Sacher-Masoch.Je tvrdší,hrubší,neobalený,bez zbytečného žvatlání-šokující,jedinečný.Něco jako ve své době CH.Bukovský mezi básníky,s tím rozdílem,že CH.B.(možná paradoxně)skutečně je intelektuální záležitost.
  • 13. augusta 2007 21:06:19 CEST
    ja som knihu objavil v nemcine pred niekolkymi rokmi a nasledne pocas dvoch rokov som ju precital snad 100krat..odvtedy som zohnal niekolko vytlackov v cestine (a obdaroval nimi Panie, ktorym som prave sluzil) a tiez v slovencine..vysla spolu s Deleuzom..kazdopadne pekne citanie..v tej nemeckej boli aj ine poviedky od neho (L.S.Masocha) a tiz vyyborne..aj ked trochu dost pouzival patos
  • 13. augusta 2007 12:29:55 CEST
    Že jsou díla de Sade porno, s tim souhlasim. Tematicky jdou navíc mimo mě. Na von Sacher-Masoch je vidět, že má z čeho vycházet - když se dopouští intelektuálna, nepíše hovadiny.
  • 13. augusta 2007 12:26:19 CEST
    To jeho switchnutí mi ušlo. Jak u autora, tak u jeho literárního alter ega. Nenasvědčují mu ani události po publikování novely, popisované dále v knize.
    Viděl jsem ukázku z filmu podle této novely od Maartje Seyferth a Victora Nieuwenhuijs z roku 1995 (viz třeba zde). Docela rád bych ten film měl celej.
  • 11. augusta 2007 20:57:24 CEST
    Ano, má smysl ji číst. Četl jsem ji hned po revoluci v roce 1990. Jako zvlášť pozoruhodné se mi jeví to, že Severin vlastně Wandu do její role doslova natlačil a po krachu jejich vztahu switchnul a sám se stal dominantem. BTW Tuto knihu ze zdrama stáhnout v angličtině ze serveru Project Gutenberg.
  • 11. augusta 2007 11:42:59 CEST
    Cool!
  • 17. apríla 2005 22:06:08 CEST
    Uz len ten obsah je taaak HUSTY ze spominanu knihu si precitam asi radsej az v 40tke....
  • 16. apríla 2005 21:20:58 CEST
    Venusa v kozuchu sa mi velmi pacila. Justina od De Sade je obycajne porno, ale Venusa v kozuchu je takmer ciste D/s. A je to nadcasove.
  • 10. marca 2005 4:58:39 CET
    Venusa v kozuchu je da sa povedat klasika :-) ono pokial mas chut na knihu ktora skor pojednava o dusi ako o praktikach urcite sa Ti bude pacit viac ako D.A.F. de SADE. Mne osobne sa pacila ale zas neber to ako bernu mincu vela mojich priatelov tvrdi ze mam zvrateny vkus co sa tyka knih :-)
    • 3 posts
    2. marca 2005 21:59:02 CET
    Rozhodně má smysl si to přečíst. Není to žádné literární veledílo, ale ani to zdaleka není jen masturbační fantazie, asi při tom člověk i zapřemýšlí, že sny by se ne vždy měly dotahovat do důsledku :-)
  • 1. marca 2005 21:44:27 CET
    Ano oplati. V nasej komunite ,by to malo patrit k povinnemu citaniu. Cital som ju sice uz viac ako pred 10 rokmi ,ale nieco si z toho este pamatam
    • 2 posts
    19. februára 2005 13:48:54 CET
    Podla mna pre orientaciu ano, pre nejaky realny zivot to velmi nebude :-)
  • 19. februára 2005 1:58:49 CET
    Cital z vas niekto Venusu v kozuchu ? Oplati sa ?
  • 18. februára 2005 20:05:29 CET
    Tento článok som stiahol z adresy:

    http://zion.sk/pkmd/msgboard.php?id=640