28. marca 2008 15:39:36 CET
Tichou nocou krik sa šíri,
jemná žienka vodu víri.
Otrocká duša sa stále trasie,
nemá kam ujsť, má to šťastie
slúžiť pri svite mesiaca,
kým Pani mu rany vypláca.
Slúžiť jej chúťkam spanilým,
byť rohožkou, objektom a...milým.
Pani má vo vlasoch hviezdy, na rukách prach,
otrok sa plazí v očiach má strach.
Vzrušenie kvitne na vetvách stromov,
párik sa začína poberať domov.
Obojok sňatý z krku otroka
poháňa ho k autu do kroka.
Pani už otvorí len dvere,
nemusí túžiť po nevere.
Našli svoju lásku jedinú,
nehľadajú už inú....
a BODKA!