:))) Tak si ma milý Trampl presvedčil a rozhodla som sa pre obetu:))) Píše zase žienka
Chcela som prestať písať nie preto, že by ma to tu prestalo baviť, len som sa na inom fóre spýtala o stretnutia v BB a jednej žienky som nechceno asi dotkla. Vytkla mi, že ma už pozývala na stretnutia a že som "odmietol" niekoľkokrát a či som si to teraz "nerozmyslel". To pozývala môjho otroka, nevšimla si, že píšem v ženskom rode. Nepotrebujem sa za nikoho skrývať, len som naozaj kvôli jednej otázke nechcela si zakladať nick. Dostala som chuť spoznať sa s niekým takým ako som sama, podebatiť tak ako s tebou(aj sme ťa dnes s obdivom spomínali). Myslím si, že naozaj aj s tramplingom žiješ, zaujali ma práve tvoje príspevky, sú plné skúseností a zážitkov. Vlastne si na vine, že som dostala chuť trošku vyjsť z intimity a spoznať niekoho takéhoto mimo nás dvoch. A môj otročik to nazval kráľovská disciplína:)))
Naozaj je môj otrok originálny a rafinovaný. Keby mi navrhol, aby som ho len pošliapala v lodičkách s tenkým opätkom, niekam by som ho poslala. Ale, že chcel výprask, to bolo iné. Ani on, ani ja sme neboli predtým v živote udretý ani len rodičom. A ako sme si o kadečom písali, no vyprovokoval ma zrovna týmto. Vieš, chodila som pred tým po chrbte aj ocinovi, aj mužovi ( on je ženatý a ja vydatá - prosím bez komentára:))) ), v lodičkách by som bola odmietla, že čo ak ublížim a na boso mi to divné až tak nepripadalo - na chrbát, mohla by som spadnúť z neho a prehrať tak prípadnú stávku. A výprask lieskovicou ma jednoducho zaujal, vedela som, že neprehrám. Keby vydržal polovicu dohodnutých rán, bola by som mu zadok potrela vodičkou a to by veru už nevydržal:))) Ako som už spomenula, týždeň som sa pozerala na pravú ruku, e dokázala udrieť, aj to na jeho niekoľkonásobné napomenutie, že ak neudriem, prehrala som. Lebo aj som sa zahnala niekoľkokrát a predsa neudrela. Normálne som zostala v šoku, sadla si, on k nohám mojim a preberali sme, čo sa vlastne stalo, naše pocity. Tým ma vlastne dostal.
Stávku prehral a moja výhra bola pošliapať ho v čižmičkách. Takéto niečo som robila prvýkrát v živote, myslím celkovo takto zamerané stretnutie, bola som veľmi neskúsená, vlastne som nič nevedela, skoro nič neprečítané, len nejaké poviedky... No takže ľahol si na zem ku linke, pod sebou len koberček, prichytila som sa nej, stúpila na neho opatrne a so strachom jednou nôžkou, potom druhou, videla som, že ho to bolí, tak som sa zľakla, že som hneď z neho zostúpila. Asi som sa na opätku pootočila, lebo tú značku má pod rebrom doteraz, tú jednu jedinú a prvú a tak som si ho nechtiac hneď označkovala:)))
Celé to stretnutie bolo pre mňa ako šoková terapia. Keď som sa stále a stále pozerala na tú ruku, čo udrela, no veľmi som zvažovala. Že som mu nechala ranu pod rebrom, ma veľmi vtedy nezaujalo. Áno, ospravedlňovala som mu, že som až tak nechcela, to však naozaj vtedy nebolo podstatné pre mňa ako to udretie. Vieš, hneď mu navreli pásy na zadku a ja som fascinovane sa ich dotýkala a dívala sa ako navierajú... Vôbec som sa ho v ten deň neplánovala dotknúť rukou, tie pásy ma zvábili...
To bolo prvé aj posledné takéto bitie rázne s viditeľnými pásmi na zadku.
Trampling prišiel celkom prirodzeno bosými nôžkami. Aj to som spomenula ako rada cítim teplú pokožku pod nôžkami, celkovo mám rada dotyk na holú kožu. krásne bolo spoznávanie citlivých miest na tele. Kde mám stúpiť a smeje sa, že som pierko a kde stúpiť, aby krásne prosil. Aj len zbožňujem posadiť sa na neho s nôžkami na tvári. Osviežujem mu vzduch, ktorý dýcha:)))
Zasmiala som sa, spomenula som si ako som prvýkrát na ňom nadskočila a on sa zľakol, že aj na neho dopadnem a doskočila som rozkročená na zem, on medzi nôžkami. Bolo to pre neho nečakané, takéto veci mi nemusí vravieť.
Neskôr som naozaj nadskočila a už aj dopadla na neho. Tak krásne odfukol
A moja spokojnosť nemala konca kraja, keď mi opisoval pár dní po, ako si cíti ubolené telo, pritom na tele ani známky, že bol môjím vyhrievaným koberčekom.
Keď po ňom šliapem v tenkých opätkoch, tak mám stále strach, nie zo šľapania, ale zo znakov, aby mu na to žena neprišla. v podstate je to jeho prolém, sadli sme si však tak, že je to až myslím výnimočné a to si treba chrániť.
Tak krásne sa cítim, skvelo škodoradostne. Keď sa teším a to sa teším každý deň (sme veru často v kontakte a drobné úlohy a tresty fungujú) taká vlna radosti, škodoradosti, vzrušenia a hlavne nesmiernej spokojnosti mnou prebehne, aj teraz pri tých spomienkach
So stúpaním na krk, to som sa bála, je to štíhly muž, bála som sa, aby som mu nič v tele nepoškodila, nie báť sa stúpiť, to nie. Už aj toto máme za sebou, krásne mu tým obmedzujem dýchanie, sem tam mu dovolím aj popri masturbovať. Celkovo, aj s dychom je krásne hranie sa...
Na tvár sa bojím najviac, že stúpim...Presvedčil ma. Viem však, že to chcem skúsiť a čo chcem, to aj v našom prípade urobím, až kým nedosiahnem prosenie, s ktorým som konečne spokojná
Keď niečo nové navrhne napr. piss
, tak toto ma vystihuje, hanbím sa... Avšak zvedavosť je mocnejšia...
Celkovo k nášmu vzťahu a celkovo k môjmu ponímaniu BDSM chcem povedať len toľko, že hoci ja som Madam, je to práve on, môj otročik, ktorý si určí, čo chce skúsiť a pokiaľ. To je základ. Z toho vychádzam doteraz. Tiež dobrovoľne bez nátlaku priznávam, že hlavne to pokiaľ, s potešením posúvam
Vlastne často som to ja, čo som akoby vedľajšia a predsa nie som... Neviem, len dúfam, že to chápeš ako to myslím... Ten krásny pocit, priam božský, keď je pod mojimi nôžkami muž, keď vidím jeho pohľad ako ma zbožňuje, aj pohľad plný utrpenia vďaka mne, keď vidím, že je ochotný zase to utrpenie podstúpiť len kvôli tomu, aby som sa schuti zasmiala a prišľapla ešte viac, pohľad plný vzrušenia a oddanosti, keď ho pohladím a on je vďačný ako psík...mám moc ublížiť aj odpúšťať, aj pritúliť ho chvejúceho sa a pomojkať... cítim sa naozaj ako kráľovná, cítim tú moc v sebe, že môžem všetko a viem, že mi to dovolí, stačí moje slovko, aj len pohľad, náznak...
Ešte k tebe
Nick mi zakladať nemusíš, budem tu teda fungovať takto začas. Dúfam, že som trošku uspokojila tvoju zvedavoť. Naozaj sa celkovo BDSM venujem len vyše roka, toľko čo som s otrokom mojím prvým a jediným. Nemôžem porovnať, ani po tom netúžim. Bavia ma však takéto debaty... Sem tam mi je ľúto, že tu unikajú detailíky, také pocitové. Sám však vieš, že všetko sa napísať nedá a ani nemá, sú veľmi intímne a veľmi krásne, človeka naplnia...
Takže neboj sa, že si tu jeden z mála ženatých a unikáš z domu. (dúfam, že som to správne pochiopila), unikáme viacerí...
A veľmi ma teší, no som žienka, že som ťa zaujala a aj prispela k tomu, že sem píšeš častejšie, než si mal zvykom.
Už naozaj dobrú noc
