17. mája 2015 17:41:57 CEST
Zhliadnutie filmu mi vyvolalo spomienky na druhy stupen zakladnej skoly, kedy som sa stala tercom obtazovania jedneho mojho spoluziaka. Navonok sa to mohlo javit nevinne, ze si ma len tak dobera, ale v mojom vnutri to vyvolavalo hnusne pocity. Strasna bezmocnost, narastajuca uzkost. Pamatam si, ze to u mna vybuchlo pocas vyucovacej hodiny, kedy som po jeho dobiedzani vyskocila z lavice a zrevala na ucitelku, ci je totalne slepa, ze nevidi, ze ma ten magor za mnou obtazuje. Tusim som pouzila aj privlastok blba. Vsetci v triede, ucitelkou nevynimaju, ostali v soku. Ja som bola na zakladke tou slusnouch ziackou, jednotkarkou, oblubenkynou a nepamatam si, ze by si niekedy niekto take z inych ziakov dovolil k tymto tetam. Mozno to bolo preto, ze som ju obvinovala za to, ze ako zodpovedny clovek, autorita, to mala vidiet a zasiahnut. Preto mna docela na tom filme poburila lahkovaznost, s akou pristupovali vyucujuci. Aj pri tej scene so znackovym oblecenim som mala pocit, ze profka je sucastou toho posmechu na cudzi ucet.
