Forums » Nekategorizováno
"Citim teda som"
-
Ak napisal M. Kundera, ze:"Utrpenie je univerzitou egocentrizmu", tak potom bdsm je minimalne jeho zakladnou skolou. M.K. tym myslel asi tolko, ze clovek si svoje ja, resp. svoju existenciu uvedomuje najma vdaka citeniu a ze najintenzivnejsim pocitom, resp. citom je utrpenie.
Ak to chapeme naozaj doslovne tak subik potom moze byt egocentrikom "paar excellence", pretoze jeho tuzba po utrpeni by sa takto stala jednoducho tuzbou po potvrdeni vlastneho ja.
Predmetom mojho zaujmu je asi to, ze nakolko sa subici, tak deklamacne vyjadrujuci svoju uplnu odovzdanost, naozaj staraju nielen o svoje,ale skutocne aj o potreby dominy.Subik je asi naozaj bezohladna kreatura:).
Tento submisivny egocentrizmus mam preciteny aj ja, aj ked mozno nie az v takej exponovanej podobe v akej som to opisoval.Zaujimalo by ma - teoreticky by som sa urcite k niecomu dopracoval, ale point of view je point of view -, ze ci nieco podobne prezivaju aj dominanti. Ak je utrpenie naozaj, tym co najintenzivnejsie urcuje ego, tak potom nie su tí dominantí chudaci o nieco ukrateni:)?
Poviete si, ze dominant sa potvrdzuje tym, ze robi to, co chce a siri svoju volu do priestoru a casu, ale co citi?
Zda sa mi, ze skutocny dominant je ten, ktory sa stara. Je to altruista?
PS: Mozno kebyze mam momentalne dominu tak ma to ani nezaujima, ale tie letne vecery su dost dlhe a hlavne je sparno...
-
-
-
Tak na úvod, prosím, nikdy si nemysli, že nemáš právo vyjadriť svoj názor alebo mať nejaké priania a očakávania. Ty máš právo, a to aj napriek tomu, že sa cítiš dobre v roli otroka, pretože si v prvom rade človek :-)
Tiež si ešte pamätám počiatočný zmätok v duši, hľadanie tej správnej cesty v živote, ale aj obdobie vyrovnávania sa s tým, čo som o sebe zistila. A myslím si, že je neskutočne dôležité, aby na začiatku tej cesty bol pri nás človek, ktorý nás usmerní a chvíľku nás povedie, kým nazbierame dostatok skúseností a sebavedomia, aby sme mohli kráčať sami svojou vlastnou cestou.
Áno, tá strata bolí, možno teraz premýšľaš, či tvoje rozhodnutia, ktoré si v poslednom období urobil boli správne, ale v jednom máš pravdu, občas musíme aj niečo riskovať, niečo obetovať.
- Síce nikdy vopred nevieme, či robíme dobre, ale vždy sa musíme nejako rozhodnúť a konať.
- Občas je omnoho prínosnejšie urobiť tú chybu, aby sme si niečo mohli uvedomiť.
- A občas sa nám zdá, že sme urobili chybu, ale časom zistíme, že to bolo to najsprávnejšie možné rozhodnutie.
Ozaj, nie je problém písať si aj SS, pokiaľ cítiš, že by sme sa mali o čom porozprávať
-
BDSM ako životný štýl mýtus nie je, aspoň teda to je môj názor :-) A skôr by som asi hovorila o jednotlivcoch ako o vzťahu, ten prichádza až neskôr.
Ako by si sa napríklad díval na ľudí, ktorí svoje „rekvizity“ neodkladajú ani v každodennom živote? Nosia na verejnosti obojok, extravagantné oblečenie (hlavne topánočky) a svoju „orientáciu“ netaja ani doma, ani v práci a ani v spoločnosti priateľov. Sú napríklad ľudia, ktorí sú ľahko ovládateľní a ich submisivita z nich priam vyžaruje. Alebo je niekto masochista a sám si ubližuje ... príkladov takéhoto správania je dosť. Ale môžme sa na to dívať aj z pohľadu preferencií v živote, z toho pohľadu trávenia voľného času. Niektorí ľudia totiž označujú BDSM aj za svoje hobby. Či už ide o pozeranie videí, čítanie poviedok alebo ich písanie, niektorí veľa cestujú, stretávajú sa s podobne „postihnutými“
a žijú aktívnym spoločenským životom, iní zakladajú kluby, vytvárajú web stránky, organizujú stretnutia... Ku koníčkom možno prirátať aj ak niekto sám vyrába „rekvizity“ rôzneho druhu, alebo sa vo svojom voľnom čase niečomu učí (v niečom sa zdokonaľuje) – vo viazaní, v ošetrovaní kožených výrobkov, v čistení topánok ... už naozaj veľa kecám
Čo som tým všetkým chcela naznačiť je asi fakt, že sú ľudia, ktorí berú BDSM a D/s vzťah len ako doplnok k životu, ako hru a neprikladajú tomu celému nejaký význam, ale potom sú tu aj takí, ktorí tým žijú a je to v ich najhlbšej podstate.
A čo sa týka vzťahov, ja chápem označenie D/s vzťah ako znak toho, že tí dvaja majú spolu nejaký vzťah, ktorý vyhovuje práve im dvom (je podľa mňa naozaj jedno, aký...), ale zároveň je obohatený o D/s rovinu.
A pokojne píš, koľko vládzeš, práve naopak, chcela by som vyzdvihnúť tvoju úprimnosť a otvorenosť. To „v jednoduchosti je krása“ som myslela v súvislosti s tvojím výrokom „subik je emocionalne jednoduchsia bytost, pretoze ide za svojimi snami a tuzbami instinktivne, priamociarejsie, kdezto dominantny partner vsetko preziva cez svoj subisivny naprotivok“ – ja totiž niekedy sama nechápem, načo si tak komplikujem život
-
Škoda, že som nepochopila tú poznámku o profidomine skôr – moja chyba
Vlastne sme obe rozprávali o rôznych veciach, zatiaľ čo ja som doposiaľ uvažovala len o samotných scénkach a v tomto smere som aj písala svoje názory, ty si už uvažovala o očakávaniach vo vzťahu.
Ale tie má každý iné. Rovnako ako existujú rôzne formy vzťahu. Toto by proste bolo naozaj na veľmi dlhú debatu a vlastne by sme nič nevyriešili, lebo ako vždy hovorím, každý z nás je iný a potrebuje niečo iné.
Možno si len dovolím jednu poznámku (svoj pohľad na vec :), dúfam, že sa nebudeš hnevať. Pretože pokiaľ hovoríš, že „...zbada mna a sprava sa ako 1,5 rocne dieta...“ veď to síce môže pridávať starosti (s deťmi sú vždy starosti a keď tak uvažujem, s mužmi tiež, takže to máš potom vlastne dvojnásobok :) a občas je to dosť únavné, ale vlastne ti tvoj subm. partner týmto správaním ukazuje, aký máš na neho vplyv, akou silou na neho pôsobí tvoja dominancia a že aj v momentoch, keď si to vôbec neuvedomuješ z teba vyžaruje. A to by si mohla brať pozitívne 
Vieš, on to veľmi pravdepodobne nerobí naschvál, je to v tej chvíli silnejšie ako on ... možno ... a možno má len inú predstavu o vzťahu ;-) -
Selune, to čo si napísala o dominantovi ako osobe a osobnosti bolo krásne napísané, najme preto, že sám som to takto nikdy nevedel povedať, alebo som skôr myslel, že nemám právo, ale je to presne tak.
Nie je to dávno, čo som sa odhodlal ku prvému kroku a kontaktoval dominanta cez inzerát, ktorý mi na moje prekvapenie odpovedal a mal som obrovskú radosť, že sa môžem s niekom celkom otvorene porozprávať o svojich pocitoch, v ktorých som mal menší zmätok a asi to ešte nejakú chvíľu potrvá, ale bolo užasne pozorovať ako sa ma ujal a viedol na tejto strastiplnej ceste.
Naše stretnutie sa nieslo v tom, priateľskom štýle, že je to niečo nezáväzné a to človeku dodá akýsi pocit slobody a voľnosti a odhodlá sa ku mnohým experimentom, ale ako sa vraví, s jedlom rastie chuť a mnohý začnú premýšľať, teda aj ja, o tom čo nikdy neskúsil ( u mňa chýbajú intímne skúsenosti z dievčaťom, a možno sú to aj skryté podvedomé obavy a pochybnosti s ktorými každý neustále bojuje ) a tak som si podal ďalší inzerát hľadajúci dievča a to bolo niečo, čo môjho pána prekvapilo a padlo rozhodnutie buď alebo, pretože sám nechcel byť nejakou náhradou a tým som ho stratil, ale najme tým, že za sebou pálim mosty, aby som sa nepopálil sám, pritom vraj platí staré zlaté pravidlo, ak niekto nie je ochotný „schopný“ niečo riskovať a obetovať v dobrom zmysle slova, tak nikdy nepozná čo mu skutočne chýba, ale asi je nevyhnutné, aby na to každý prišiel sám, intenzívnejšie to pretaví myseľ, charakter a hodnoty, ale pravdu povediac, kto to mal v mladosti jednoduché v rozhodovaní a sebazapieraní. -
nie je to mytus... je to d/s vztah... je dost fungujucich d/s vztahov, pricom D a S maju svojich realnych partnerov, kt. su vanilkami... ale spolu funguju ako partneri d/s vztahu... a o takomto vztahu som hovorila... ten ma trochu ine pravidla ako klasicky milenecky vztah, v ktorom sa pouzivaju bdsm praktiky...
-
ja si myslim, ze bdsm ako zivotny styl je prakticky mytus. Bdsm ma (tak fajn, poviem to) PRE mna vysostene situacny, priam az scenicky charakter, dokonca ma aj svoje kulisy a rekvizity. Neznamena to, ze k tej konkretnej situacii, pomenujme ju ako bdsm situaciu, nepristupuju akteri so vsetkou:) vaznostou, ak im to vyvolava iba usmev na tvari( na com mimochodom nevidim nic zle, ono to z vonka naozaj moze posobit komicky), tak jednoducho nie su bdsm pozitivni, a povedzme si to narovinu, ani to nie je ziadna tragedia. Ak to, co sa odohrava na scene pokracuje aj v zakulisi, resp. mimo nej, tak to uz je ortodoxny masochizmus( v pripade subika)a nepomenoval by som to ako zivotny styl,ale ako zivotne jarmo.
Co som tym chcel povedat? Asi len tolko, ze sa mi zda, ze by sme namiesto slovneho spojenia d/s vztah mohli radsej pouzivat spojenie, ludia praktizujuci bdsm.
Pre bosorku, z toho moze vyplyvat asi tolko, ze tam kde konci ich hra, konci i jej dominancia. Teda ak chces hovorit o d/s vztahu,tak ten naozaj do istej miery zacina vstupenim subika do miestnnosti a konci ked z nej vystupi a zatvori za sebou dvere, potom sa z vasho d/s vztahu stava iba vztah ako kazdy druhy a tam je tiez vacsinou jeden partner dominantejsi, ma viac napadov, viac energie, impulzov do zivota, stara sa o ucty, chod domoacnosti a podobne. Ked dvaja tancuju, vzdy je jeden, ktory to musi viest a to plati aj pre sex aj pre spolocny zivot (teraz trochu vykradam, ale to je asi evidentne ).
Ja som tiez casto neznesitelne lenivy, ale so submisivitou to asi nema nic spolocne...
Selune ma za toto asi vobec nepochvali
, kedze som zabudol na to jej kredo alebo metodu, "V jednoduchosti je krasa".
-
nechcem, aby bol lenivy...
co sa tyka hratky s tebou suhlasim... ale d/s vztah nie je iba vo chvili, ked sa hras... je aj predtym a aj potom... a ja som hovorila o tom case... nie som profidomina, aby sa moj d/s vztah zacal, ked ku mne vstupi do miestnosti a skoncil, ked za sebou zatvori dvere...
pri hre plati, co si napisala absolutne mi doveruj rob presne to, čo ti poviem... a uzivaj si to...
to vsak neznamena, ze vsetka aktivita vo vztahu pomimo hry je na mne, lebo ja som dominantna, tak vsetko zariadim, o vsetko sa postaram a vsetko premyslim... podla mna neznamena, ze ked rozhodujem, mam aj jedina vo vztahu mysliet...
ved d/s partneri su tu na to, aby si navzajom plnili svoje priania... a pokial ja robim vsetko preto, aby som mu splnila aj jeho najtajnejsie tuzby a sny o ktorych si myslel, ze ani nie su mozne, tak cakam z druhej strany aj snahu a zaujem... nielen ocakavanie a psi pohlad s otazkou "a co bude dalej"...
vadi mi, ak v normalnom zivote pomimo mna je to aktivny muz, kt. rozhoduje, je razantny a presadi si svoje, ale zbada mna a sprava sa ako 1,5rocne dieta...
-
Netrvám na tom, že môj názor je správny, ale ... keď si predstavím d/s scénku, stále dookola sa mi v hlave točí jedna a tá istá myšlienka a neviem sa jej zbaviť, nech robím čokoľvek. Toto by totiž bol môj odkaz pre submisívneho partnera:
PRESTAŇ MYSLIEŤ - UVOĽNI SA, ZRELAXUJ, VYPNI - PRECÍŤ A PREŽÍVAJ – dôveruj mi a rob len to a presne to, čo ti poviem, nič viac a nič menej.
Ak začneš premýšľať nad príkazom, ktorý si dostal, ak začneš uvažovať nad tým, čo to preboha vlastne robíš a či je to správne, v tej chvíli sa zablokuješ a veľmi pravdepodobne nebudeš schopný splniť úlohu. Vytráca sa čaro chvíle, ktorá sa už nemusí opakovať. Nauč sa lietať, ja som tu od toho, aby som na teba dala pozor, aby som teraz myslela aj za teba. Nechaj sa viesť a daj mi do ruky moc. Moc nad tebou, nad tvojím telom, nad tvojou dušou a ja ju prijmem a postarám sa o teba.
pre bosorka: Akosi nemám pocit, že keď nemyslí, tak to zákonite znamená, že nespolupracuje, povedala by som, že práve naopak. Koná spontánne, automaticky a nie premyslene.
Ale tak ma napadlo, že týmito vetami „nemoze vsetko nechat na mna a pasivne cakat + ja chcem subicka, kt. spolupracuje“ ti možno ide aj o to, aby bol osobnosť. Aby so sebou nenechal zametať a nesúhlasil bezhlavo so všetkým, čo ťa napadne. Ale aj tak si nemyslím, že sa to navzájom vylučuje. On by mal byť osobnosťou, ktorá má svoje hranice, ktorá v reálnom živote nemá problém samostatne sa rozhodovať a niesť za svoje rozhodnutie a konanie zodpovednosť, napriek tomu však, pokiaľ už dôjde k scénke, mali by ste sa natoľko poznať a mala by medzi vami byť taká dôvera, že sa ti v tej chvíli môže podarovať a úplne oddať. Čo ti môže dať krajšie a cennejšie, ako sám seba? Nenapĺňa ťa práve tento pocit? (alebo len nechceš, aby bol lenivý? už sa v tom strácam)
Ešte ma k tomu napadol starý vtip: Boh hovorí Adamovi. Mám pre teba dve správy. Tá dobrá je, že som ti dal 2 dôležité orgány - mozog a penis. Tá zlá je, že som ti nedal dosť krvi, aby si ich mohol používať súčasne.
Čo som tým chcela povedať? Že ovládať môžeš človeka pomocou strachu, lásky alebo VZRUŠENIA :-) Mne z toho akosi prirodzene vyplýva - vypni mozog a užívaj si ... a platí to rovnako pre ženy ako aj pre mužov. Napriek tomu, že som až príliš zodpovedná a priveľa premýšľam, je mi jasné, že si nikdy neužijem, pokiaľ budem myslieť na to, ako teraz vyzerám, či som vypla sporák, vzala antikoncepsiu a pod. Zodpovedný má byť človek predtým, než sa do niečoho pustí – z toho mi akosi vyplýva jedna rada (upozornenie?) NAJPRV MYSLI, POTOM KONAJ – ale pri scénke už predsa konáme, nie?
Nejde práve pri d/s-ku o to prežívanie a pocity? Nie je toto to najdôležitejšie?
pre zodiak: V prvom rade úprimne ďakujem, len dúfam, že sa vo mne v budúcnosti (možno už týmto príspevkom?) nesklameš (ako to už v politike býva ) Dúfam, že som ti teraz aspoň čiastočne odhalila svoj pohľad a nároky na submisívneho jedinca, aj keď samozrejme, úplne to nejde, to by bolo na oveľa dlhšiu debatu. Snáď by som len spomenula potrebu maximálnej úprimnosti a otvorenej komunikácie. A jedna poznámka pomimo, ktorú iste pochopíš – v jednoduchosti je krása :-)
pre Frank33: Vážim si to (a o to viac, že ty sám si dominantný – šťastná to tvoja subinka ) a ďakujem. -
subicek, kt. mysli... pri hre je to sice o tom, "co chcem ja a ako to chcem ja", ale to nemoze subickovi branit v mysleni... nemoze vsetko nechat na mna a pasivne cakat... to moze urobit u profidominy... tam si zaplati a ma vopred vsetko dohodnute... no ja chcem subicka, kt. spolupracuje... staci len gesto... pohlad... naznacenie... ved v d/s vztahoch ide o tuzbu, vasen a rozkos, nie o pasivne cakanie na popravu... (aj ked... ale o tom by bolo ine forum )
-
Vav, tak to si mi polichotila, ze filozoficka uvaha
A nabuduce mozno nevyhlasim len zmeny v profile ,ale rovno memorandum submisivneho naroda:)
Asi hej, asi mi to robi dobre prebudzat zensku zvedavost a zvedavy az potmehudsky usmev na JEJ tvari ( joj, ale to je uz osobne a sem sa to nehodi:))
Ak pises (skratim to), ze debil nie je podla teba dominant, tak z mojho pohladu mas skutocne pravdu, ale asi tak ako aj v ramci politickych stran su rozne frakcie, tak nieco podobne plati aj pre nas pripad, a keby existoval nejaky BDSM parlament, tak by sme urcite vytvorili spolocnu platformu; asi takto manifestacne by som sa k tebe prihlasil
Mozno je to preto, ze si viac pisala o tom aky je dominant (vlastne si spravne pochopila, co ma zaujima), ale tak trocha z toho vyplyva, ze subik je emocionalne jednoduchsia bytost, pretoze ide za svojimi snami a tuzbami instinktivne, priamociarejsie, kdezto dominantny partner vsetko preziva cez svoj subisivny naprotivok, vdaka comu sa takyto dvaja ludia stavaju jednotnym celkom. ( Slovo "Jednota" byva podla mna v ludskych vztahoch vzdycky trochu precenovane, tak to ber s rezervou.)
Ale uplnym highlithom bolo - a to som fakt neocakaval takuto poetiku na takejto stranke -, ze dominantny partner submisivnemu POMAHA LIECIT JEHO DUSU PREZIVANIM FYZICKEHO UTRPENIA; len ma mrzi, ze som to nenapisal ja (z mojho pohladu toto uz na tejto stranke nikto neprekona, a obavam sa, ze ani ja nie).
Aby som ta tolko nechvalil, ostatne bolo take normalne, ze v pohode...taky normalny vacsinovy( hovorim o zdravej vacsine) nazor :-)
PS: Mozno by som rad vedel ake mas ocakavania a naroky na submisivneho cloveka, ale neviem, ci to nie je uz dost osobne na verejne forum, takze ako chces....
-
-
hm, ano bolo to jednym z motivov toho clanocku, moznoze vedlajsim, ale bolo.Samozrejme dakujem za reakciu.
Myslim, ze s tym slubovanim ma skusenosti kazda domina. Je to nieco, co sa nezmeni, pretoze leitmotivom takehoto spravania kvazi submisivneho subjektu je priamociara tuzba po sexe a ta je silna.
Subik sa standardne chape ako ten, ktory je pasivny, a zda sa mi, ze ty tento vzity ( neviem, ci spravny alebo nespravny ) stereotyp neakceptujes, co v podstate tiez nie je ojedinele, len by ma zaujimalo, co si predstavis pod pojmom "aktivny submisiv"?
-
Táto veta – „poviete si, ze dominant sa potvrdzuje tym, ze robi to, co chce a siri svoju volu do priestoru a casu...“ – no neviem ...
„dominant“, ktorý si krikom a “nevyžiadaným“ ponižovaním lieči svoje vlastné komplexy, alebo ten, ktorý používa submisívneho jedinca na uspokojenie svojich vlastných sadistických alebo sexuálnych potrieb, alebo „dominant“, ktorý si vždy a všade a hlavne dosť hlasno presadzuje svoje bez ohľadu na to, či má alebo nemá pravdu a právo na to – to podľa mňa nie je dominant.
Citujem niekoho, koho si veľmi vážim: „TO TEN DOMINANTNÝ ČLOVEK JE TU PRETO, ABY SLÚŽIL SUBMISÍVNEMU“
Aj dominantný človek musí byť silná a vyrovnaná osobnosť schopná podarovať sa, ale musí vedieť aj prijať. Mal by byť senzitívny, empatický, s emocionálnou silou, výborný poslucháč s darom pozorovať a pripravený pomáhať – takže áno, okrem iného aj altruista...
Práve ten človek je naozaj dominantný, ktorý sa stará o svojho submisívneho partnera, váži si ho, plní mu jeho sny, pomáha mu posúvať jeho hranice, pomáha mu liečiť dušu prežívaním fyzického utrpenia a uspokojovaním jeho prípadného masochizmu ... je toho veľa ...
Takže podľa mňa, aj pre dominantného človeka je prežívanie dôležité k uvedomeniu si vlastného ja, jeho významu a miestu v živote. Všetky emócie, utrpenie, strach, vzrušenie ... to všetko prežíva cez svojho submisívneho partnera, možno preto v tomto bode ešte raz spomeniem potrebu hlbokej empatie u dominanta.
Toľko môj pohľad na vec a moje vlastné presvedčenie
PS: tým, že teraz rozoberám, aký by mal byť dominantný človek podľa mňa ešte neznamená, že mám vysoké nároky len na neho - ono je to u mňa rovnako vyvážené očakávaním a vysokými nárokmi aj na submisívneho človeka ...
PS 2: aj tak viem, že nikto nie je dokonalý, všetci robíme chyby a najdôležitejšie je, že sa snažíme -
-
Ty vieš ako prebudiť ženskú zvedavosť ... najprv filozofická úvaha, ktorá ma oslovila (btw. kiež by som mala teraz viac času, chcela som na ňu odpovedať, ale nezdá sa mi správne napísať tam prvé tri slová, ktoré ma napadnú alebo písať o veľmi súkromných veciach pre vysvetlenie môjho názoru, takže by bolo vhodné nájsť kompromis), a potom este vyhlásiš malé zmeny v profile - no - naozaj som nevydržala a prečítala som si ho
Mimochodom, predpokladám, že si len rád, že si ľudia (hlavne slečny :) čítajú tvoj profil, veď preto si ho všetci vypĺňame. Píšeme doň to, čo chceme, aby o nás druhí vedeli .. -