18. februára 2005 20:04:14 CET
Otrok a jeho tyranka
txt by darija
"...na nič sa nehodí Goetheho, musíš byť kladivom alebo nákovou lepšie než na vzťah medzi mužom a ženou.... Moc ženy spočíva v mužskej vášni, a ona ju vie využiť, pokiaľ si muž nedá pozor. Môže si vybrať len to, či bude tyranom alebo ženiným otrokom."
Leopold von Sacher - Masoch
Keď sa povie masochizmus, väčšina ľudí pochopí, že sa jedná o pohlavnú úchylku prejavujúcu sa potrebou byť týraný. Všeobecné vzdelanie je už však skromnejšie, pokiaľ ide o pôvod tohto pojmu. Masochizmus je odvodený od mena rakúskeho spisovateľa a dramatika Leopolda von Sacher - Masoch. Spoločnou črtou hrdinov jeho románov je, že nachádzajú zvláštnu záľubu v utrpení a ponižovaní, najmä ak ich trýzniteľom je krásna a krutá žena. Na Slovensku nedávno vyšiel preklad jeho najúspešnejšej erotickej prózy Venuša v kožuchu. Román dopĺňa esej francúzskeho filozofa Gillesa Deleuze Masoch a masochizmus.
Leopold von Sacher - Masoch sa narodil v roku 1836 v haličskom Ľvove, zomrel v roku 1895 v Lindenheime. Gymnázium skončil v Prahe, neskôr študoval právo, matematiku a históriu. Pôsobil v Grazi ako docent histórie. Po roku 1860 sa stal slobodným spisovateľom a novinárom. Od roku 1882 žil v Nemecku. Je autorom veselohier (Muž bez predsudkov), románov (Haličský príbeh, Kaunitz, Posledný kráľ Maďarov, Rozvedená žena, Had v raji), žánrových obrázkov zo života haličských židov a roľníkov (Židovské poviedky, Haličské príbehy) a erotickej prózy, ktorú písal vo viacerých cykloch (cyklus Kainovo dedičstvo, tri zväzky príbehov Viedenské mesalíny, šesť zväzkový opus Kruté ženy). V časoch autorovej najväčšej slávy, v roku 1866 použil lekár Krafft - Ebing vo svojom diele Psychopathia sexualis po prvý raz pojem masochizmus, pod ktorý zhrnul symptómy istej sexuálnej perverzie.
Masoch a jeho kamenná Venuša
Román Venuša v kožuchu (Venus im Pelz, 1870) je súčasťou prvého dielu Kainovho dedičstva, venovaného láske. Kniha je rozprávaním haličského šľachtica a statkára Severina von Kusiemski o rozhodujúcom stretnutí s istou ženou, ktoré zásadným spôsobom zmenilo jeho život.
Severina fascinujú chladné, povýšenecké a tyranské ženy. Je zamilovaný do mramorovej sochy Venuše, ktorú priam uctieva ako bohyňu. Čoskoro však stretáva živú ženu - mladú vdovu Wandu von Dunajew, ktorá mu splní jeho najodvážnejšie fantázie a stane sa jeho skutočnou bohyňou. Severin Wandu miluje tak silno, až túži byť jej otrokom a oddane jej slúžiť. Na Severinovo naliehanie s ním Wanda uzavrie zmluvu, ktorá pre neho znamená úplné podriadenie sa ženiným rozmarom. Doslova sa stáva jej otrokom. Podmienkou je, že sa vzdá svojej identity (od chvíle podpísania zmluvy sa volá Gregor), stáva sa slepým nástrojom vykonávajúcim príkazy, jeho telo i duša sú majetkom jeho panej. Wande je dovolená akákoľvek krutosť, má právo mu dokonca vziať život. Jednostranne výhodná zmluva (hoci ťažko povedať, v čí prospech) kladie Wande jednu jedinú podmienku: ako Gregorova pani sa bude tak často, ako to len bude možné, objavovať v kožuchu, najmä vtedy, keď bude k svojmu otrokovi krutá. Wanda, ktorá Severina miluje, to spočiatku chápe ako bizarnú hru a postavu “Venuše v kožuchu” ako divadelnú rolu. Striedajú sa obdobia jej krutosti s obdobiami, keď je k Severinovi láskavá a milujúca , dej sa vyvíja ako špirála so vzostupnou tendenciou. Krutosť sa stupňuje a Wanda sa s rolou tyranky stotožňuje. Je čoraz bezohľadnejšia, prestáva Severina milovať práve kvôli jeho oddanosti a podriadenosti. Čím je on poddajnejší, tým viac ho ona ponižuje. Fyzicky ho týra, bičuje, žije roztopašným a prepychovým životom, ponechávajúc jeho v biede, pretože: "Žena túži po mužovi, ku ktorému môže dvíhať zrak, no muža, ktorý tak ako ty dobrovoľne nastaví krk, aby si naň žena položila nohu, potrebuje ako vítanú hračku, a keď sa je zunuje, tak ho odvrhne."
Severin si svoje ponížené postavenie vychutnáva, rozkoš a krutosť (krutosť voči jeho osobe, nie jeho krutosť) majú u neho k sebe veľmi blízko. Keď je k nemu milovaná žena krutá, prináša mu to akési nadzmyselné vzrušenie, slasť z utrpenia. Čím je k nemu Wanda bezohľadnejšia, tým viac ju miluje, hoci ho jej správanie privádza do zúfalstva. Tragédia vrcholí, keď Wanda stretne seberovného - krásneho a rovnako bezcitného muža ako je ona sama. Poslednou jej zradou je, keď vydá Severina do rúk svojho milenca a ten ho bezmála utýra na smrť. Tu sa zo Severina - nákovy stáva kladivo. S príšernou zreteľnosťou si uvedomí, kam vedie slepá vášeň a rozkoš - do siete zradnej ženy, do otroctva, k biede a k smrti.
Masoch - otrok a Sade - tyran
Druhú časť knihy tvorí esej Gillesa Deleuze Masoch a masochizmus (1967). S veľkým porozumením nám predstavuje literárne podoby diela a zároveň sa usiluje rozbiť zjednodušujúcu koncepciu sadomasochistickej jednoty, ktorú prijíma psychoanalýza.
Mená Sada a Masocha slúžia na označenie dvoch perverzností, ktoré sú často (podľa Deleuzea mylne) stotožňované alebo spájané do jedného celku. Na základe analýzy diel oboch spomenutých autorov Deleuze nachádza jednak rozdiely medzi dvoma spôsobmi správania sa, ako aj špecifiká každého z nich. Z obsahového hľadiska kladie esej na čitateľa neorientujúceho sa v psychoanalýze vysoké nároky, je značne obsiahla a mnohovrstevnatá. Spomeniem len niektoré Deleuzove myšlienky týkajúce sa masochizmu.
Na prvý pohľad sa zdá, že masochistického hrdinu vychováva, formuje panovačná žena, no z hlbšieho hľadiska ju formuje a pretvaruje on, on jej našepkáva tvrdé slová, ktorými ho častuje. Pri masochizme podľa Deleuzea nemáme pred sebou trýzniteľa, ktorý sa zmocnil obete a teší sa tým väčšmi, čím menej je povoľná. Máme pred sebou obeť, ktorá hľadá svojho trýzniteľa a má potrebu utvárať ho, presviedčať a uzavrieť s ním spojenectvo na veľmi čudné podujatie. Masochista vytvára despotickú ženu. Musí ju presvedčiť a doviesť k tomu, aby podpísala zmluvu. Je vo svojej podstate vychovávateľom a vystavuje sa rizikám vlastným pedagogickému počínaniu. V Masochových románoch si presvedčená žena zachováva poslednú pochybnosť, váha prijať úlohu, ktorá ju priťahuje a zároveň sa jej hnusí. Bojí sa, že túto úlohu nazvládne, lebo do nej vloží priveľa a lebo primálo.
Pozrime sa, ktoré prvky spoluvytvárajú konšteláciu masochizmu. V oblasti formálnej psychoanalýzy rozlíšil Theodor Reik štyri základné znaky masochizmu:
zvláštny význam fantázie, t.j. forma fantazmy (fantazma, ako je prežívaná alebo snová, dramatizovaná a ritualizovaná scéna, ktorá je pre masochizmus úplne nevyhnutná)
faktor suspenzie (čakanie, zdržanie ako výraz strachu, ktorý pôsobí na sexuálne napätie a znemožňuje, aby prerástlo do orgazmu)
demonštratívna (alebo skôr presvedčovacia) črta (ktorou masochista predvádza utrpenie, hanbu a poníženie)
provokatívny faktor (masochista sa agresívne dožaduje trestania ako niečoho, čo odstraňuje strach a poskytuje mu odopieranú slasť)
Deleuze ďalej tvrdí, že niet masochizmu bez fetišizmu v pôvodnom zmysle. Pre Masocha a jeho hrdinov sú fetišmi predovšetkým kožušiny, topánky a bič. Dôležitý je tiež faktor zmluvy, na ktorý Reik zabúda. Zmluva vystupuje ako ideálna forma a nevyhnutná podmienka ľúbostného vzťahu.
Masoch - človek a jeho román
Najdôležitejšie informácie o živote Sachera - Masocha nám poskytuje jeho tajomník Schlichtegroll a jeho prvá žena (Aurora Rümelinová), ktorá prijala meno hrdinky Venuše v kožuchu, Wanda.
Masochov otec bol policajným veliteľom v Ľvove. Masocha poznačili väzenské a vzbúrenecké scény, ktorých bol ako dieťa svedkom. Celé jeho dielo je ovplyvnené problémom menšín, národností a revolučných pohybov v rakúsko - uhorskej monarchii. Jeho ľúbostné hry sa stali slávnymi: predstavoval medveďa alebo zbojníka, dal sa uloviť a sputnať; dopustil, aby ho kyprá, v kožuchu zahalená žena s bičom ponižovala a dokonca fyzicky trápila. Zbieral fetiše a prestrojenia, skutočne uzatváral zmluvy o otroctve s milovanými ženami, žiadal od nich, aby sa prostituovali. Prvé takéto dobrodružstvo sa odohralo s Annou von Kottowitz, druhé mal s Fanny von Pistor. Zomrel sklamaný, že jeho dielo upadlo do zabudnutia, zatiaľ čo jeho meno prešlo do bežného používania.
K jeho románu Venuša v kožuchu sa dá pristupovať viacerými spôsobmi. Dá sa čítať v prvej rovine ako erotická próza, v ktorej napätie neustále stúpa a klesá. Zdrojom vzrušenia sú scény, v ktorých sú veci a dej len načrtnuté, zvyšok je ponechaný na fantáziu čitateľa. Takéto čítanie však môže byť miestami nudné, keďže sa znova a znova opakujú tie isté scény. Omnoho vzrušujúcejšie je čítanie pre toho, kto sa trochu orientuje v psychoanalýze a rozpoznáva v diele aj psychologickú rovinu postáv a ich vývoj k morálnej degradácii.
Kniha Sachera - Masocha je napísaná sviežim, ľahko čitateľným štýlom, rozprávanie pútavo graduje. Jej obsah sa mi však zdá byť pesimistický. Skutočne človek nemá na výber? Musí vzťah muža a ženy nevyhnutne vyzerať ako boj - tak ako ho opísal Masoch? Týmito otázkami sa Gilles Deleuze nezaoberá. Pre čitateľa je ponechaný priestor pre vlastné uvažovanie, ako aj autorovo ponaučenie:
"Že žena, tak ako ju stvorila príroda a ako v súčasnosti priťahuje muža, je jeho nepriateľom a môže byť jedine jeho otrokyňou alebo tyrankou, nikdy však nie jeho družkou. Tou sa môže stať až vtedy, keď bude mať rovnaké práva ako on, keď s ním bude rovnocenná vo vzdelaní a v práci."
· Leopold von Sacher - Masoch: Venuša v kožuchu
· Preklad: Adam Bžoch
· Gilles Deleuze: Masoch a masochizmus
· Preklad: Miroslav Marcelli
· Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2002
