6. januára 2014 3:02:43 CET
No, ono to nie je celkom tak...
Človek je predovšetkým spoločenský tvor – to je nepochybné.
Je členom spoločenstva – a v rámci neho sa snaží „získať si čo najlepšie postavenie“ – čo kedysi, v prvotnej prirodzenosti, znamenalo byť čo najuznávanejším.
Prirodzene, aj taký „otrok“ (alebo teda niekto, kto sa zaň vyhlási) sa snaží byť najlepším, najuznávanejším – aby bol najzaujímavejším, najobľúbenejším, najpríťažlivejším, najlepším – tým, čo toho najviac zvládne, najviac vydrží, alebo čo sa podrobí a poslúchne už pri najmenšom prejave vôle a podobne.
Ale on (Ralfo) ani nepovedal, že to nemá rád, ba skôr naznačil pravý opak – že toto má rád, že ho práve takéto predstavy vzrušujú.
„Bohužiaľ“, ono je to väčšinou naozaj presne tak, ako to podala Pani
Riderka: väčšinou sú to len také „masturbačné fantázie“, ako napríklad vystúpiť na Čhogori [Čchokori], ale málokto si to trúfne naozaj aj uskutočniť... a väčšinou len sníva: „Júj, aké by to bolo skvelé, úžasné...!“ ale už nenájde tú odvahu alebo odhodlanie ísť do toho naozaj naplno („skutek utek´“).
Lebo im sa na tom spravidla páči len tá predstava, ten výsledok – nie samotné dosahovanie, že by to robili preto, lebo ich to baví, ale preto, aby sa mohli pochváliť, že dosiahli také „postavenie“.
prekrásne video ... každá žena by si s toho mala zobrať priklad 
