22. marca 2005 14:56:01 CET
Ďalšie víkendové stretnutie v klube sa nieslo v znamení viacerých atrakcií. Najprv to bol malý psík (myslím doslova), ktorý sa pohyboval v prostredí určenom pre ,,úchylov“ s neuveriteľnou suverenitou (aj keď občas spravil vrásky na čele barmana), potom veľmi sympatická dvojnásobná zahraničná návšteva a napokon nonstop prevádzka mučiarne, kam sa zavrelo zopár ,,búrlivákov“ a ak sa nemýlim zostali tam až do rána. Nemožno zabudnúť ani na dominu, ktorá sa predviedla nečakaným umeleckým talentom a prinútila zatajiť dych viacerých prítomných osôb, najmä jednej s účesom ježka.
Priznám sa, že ja som sa viac ako zväzovaniu, či úderom biča, venoval rozhovoru s ,,cudzincami“, čo však rozhodne nebolo na škodu. V záujme zachovania anonymity nemôžem napísať o koho presne išlo, ale som si istý, že by boli sympatický každému pravovernému fanúšikovi BDSM. No hádam neuškodí ak prezradím, že vďaka jednému z nich som bol svedkom toho, ako je ľahké zameniť nohavice za sukňu, alebo naopak.
Stretnutia sa zúčastnil aj nováčik a dá sa povedať, že odchádzal spokojný. Ako sa vraví – videl, čo ešte nevidel a zažil, čo ešte nezažil. Možno aj zásluhou toho, že bol klub skoro až preplnený, pričom sa objavilo, z môjho pohľadu, množstvo nových tvárí. Alebo aj pre ukážku bondage, ktorú sám okúsil, či pre chvíle strávené v mučiarni.
Hovoriť, že organizácia bola zásluhou Serrvo + Henesi výborne zvládnutá, je ako hádzať hrach na stenu. Najlepšie je si to ísť vyskúšať na vlastnej koži. Potom možno aj budete počuť výroky typu (ako teraz od jednej nemenovanej mladej dámy): ,,Čo robíš s mojim zadkom?“ A nebudete veriť, ale niekedy sú v klube sa odohrávajúce slovné súboje zaujímavejšie ako taký výprask po zadku. Len škoda, že ich nemožno uviesť.
Súťaž v nespavosti ako obvykle vyhral barman, čo je neuveriteľný výkon, ak vezmeme do úvahy prakticky nepretržitú starostlivosť o svojich hostí. Dúfajme, že neskončí s podlomeným zdravým) a držím palce do budúcnosti.