8. júla 2015 0:19:36 CEST
"Člověk se obklopí vlastním mikrosvětem, ve kterém trpí a ani zbla mu nedochází, co udělal. Komunita vám vaši iluzi potvrdí a poskytne vám oporu pro vaši úchylku a už se to veze"
Sotva môžeme takúto, síce verne popísanú, ale rýdzo osobnú skúsenosť vydávať za univerzálnu pravdu. Celý ten článok je predsa osobná výpoveď, hoci to ostalo nevyslovené. A ako taký pravdivý je, v tomto kontexte. A určite sa v ňom vzhliadne mnoho ľudí (tak ako píšete, v "bdsm svete" je veľa ľudí s rôznymi typmi problémov).
Je pokojne možné, že mnohí z nás na tejto svojej bdsm preferencii zhavarujú, prinesie im sebe špecifické problémy a povedzme skomplikuje vyhliadky na normálny vzťah.
Autorka svoj blog určite napísala úprimne, účel splnil - ako nakoniec aj sama spomína, istá psychohygiena a zároveň rozprúdil aj istú debatu.
Tí z nás, ktorí ale osobne poznájú nemálo ľudí, ktorí svoju bdsm preferenciu poňali ani ako dar, ani ako prekliatie, ale ako normálnu súčasť seba - a napriek problémom, ktoré môže prinášať a prináša, ju dokázali tvorivo a osobito rozvinúť, vypestovať a začleniť do svojej osobnosti a života, tí z nás, ktorí poznajú ľudí, ktorí napriek tomu (a pokojne možno vďaka tomu) fungujú dlhodobo v hodnotných vzťahoch, alebo nejakou inou svojou formou, tak títo ľudia, musia zrejme ďalšie, príliš jednoduché "vysvetlenie" toho, ako to s bdsm "je", ako ponúka tento blog, obozretne odmietnuť. Príliš jednoduché, príliš čiernobiele.
Stále tu je netriviálna skupina ľudí, ktorej to či už vo vzťahu, či už popri inom vzťahu alebo ešte nejako úplne inak, možno svojsky, klape. A sú v pohode.