10. apríla 2015 10:49:33 CEST
Takže po poriadku:
1, Tú otázku prečo som BDSM pozitívny som si naozaj nikdy v živote nepoložil, tak ako som si nikdy v živote nepoložil otázku, prečo mám rád trebárs moderný folk? Neznamená to, že by som na tú otázku nevedel nejakým spôsobom odpovedať ale nevidel som dôvod sa v tom rýpať. Proste okolnosti ma viedli tým smerom a je to tak.
2, VeselyMorous si neprotirečil, pretože aj keď ako ľudia máme veľa spoločného, predsa sme každý neopakovateľný originál, a tak to čo máme v genofonde na 99% spoločného, rozvíjame každý iným spôsobom, za úplne iných situácií a okolností. Čiže tak ako sa môžeš stať alergikom v pedesiatich, tak isto môžeš až v tom veku pociťovať príťažlivosť k BDSM alebo dokonca aj keď ojedinele, ale predsa zmeniť svoju orientáciu z 96 na 4%. Ako príklad uvediem japonských mužov ktorým sa hnusila homosexualita a vstupom do vojska po dlhých rokoch bez ženskej prítomnosti ju začali praktizovať. Po skončení vojny sa 80% vrátilo k sexu so ženami, no značná časť už ženy nechcela. Prečo to bolo tomu tak a prečo najväčšie zmeny boli práve u japoncov? Nie japonské gény (v zmysle zdedené po otcovi, alebo mame) ale okolnosti a špecifickosť života u japoncov to spôsobovali. Väčšinou tieto zmeny prebiehajú veľmi, veľmi pomaly a postupne, bez toho aby si si vôbec vedel uvedomiť kedy vôbec začali. No mohli prebehnúť (postrehnuteľným prejavom) aj v jednom mžiku. Môj starý otec bol náruživý fajčiar. Fajčil 80 až 120 Čárd denne vyše 50 rokov. Jedného dňa zhasil špaka a povedal že to bola jeho posledná cigareta a naozaj prestal na počudovanie všetkých fajčiť. Keď sa ho na to pýtali ako to vedel, že dokáže práve teraz prestať fajčiť povedal, že on vie iba to, že zrazu cítil, že už fajčiť nepotrebuje a tak aj prestal. Pravdepodobne v podvedomí to zrelo celú tú dobu, tie ranné kašle atp ale vedome ho to napadlo v jednom okamžiku.
3, Zmysel tohto tvojho fóra strácaš iba ty sám, pretože my ostatní sme ho nevideli hneď od začiatku. Pripadá mi to ako keby si sa porezal na cirkulárke a miesto toho aby si si išiel ošetriť ruku a neskôr sa zamýšľal nad tým, prečo sa ti to stalo(aby si sa vedel poučiť z toho), ty rozmýšľaš nad blbosťou, že ktorý že zub z pílového kotúča ťa porezal ako prvý.(Iné by bolo keby si povedal napríklad: "moje dieťa má také a také správanie a ja sa bojím či....")
4, Takže hlavu si nad tým nelám a snaž sa v prvom rade si ju lámať nad tým, čo má význam a čo môžeš ty nejakým spôsobom ovplyvniť.
Uff ja sa asi stanem spisovateľom.