Forums » Nekategorizováno

real Ds

  • 8. februára 2009 22:21:41 CET
    A najviac ti, ktori maju aj deti, ak taki su. Ako to u vas funguje?
  • 21. augusta 2009 1:34:07 CEST
    ...tak teda, kedze malaDomina uz odpoved nasla, v duchu hesla "a posledny nech zhasne", robim ŠŤUK...ale ziarovka nie je vypalena, takze urcite sa bude dat v pripade potreby opat zasvietit...


    ... ...
  • 17. augusta 2009 23:18:32 CEST
    Mno, ja som tu prispievat prestala, lebo na otazku, ci to bude mat na deti vplyv, mi odpovedali vlastne same: Starsi je priemerny a mladsi je "nas". Na co som prisla skor, ako mal sancu prist do blizsieho kontaktu s mojim aktualnym partnerom, cize nie je mozne, aby bol ovplyvneny :-) cize to zjavne vsetci mame v sebe skor, ako nas ovplyvni vychova, alebo cokolvek ine :-o
  • 17. augusta 2009 2:33:51 CEST
    ...vidim, ze aj tu sa prejavuje uhorkova sezona... ...zaujimave, ze fora, pri citani ktorych sa ukaja 85,7% zaregistrovanych uzivatelov, ziju svojim cudnym zivotom dynamicky, nikam nenapredujuc...chyo...no co uz, dam si zmrzku do postele, vylozim si bolavu labku a budem si citat...dufat, ze sa tu objavi nejaky konstruktivny postreh je asi marne, vsakze?...alebo si hadam myslite, ze tato tema je vycerpana?...hmm...


    ......
  • 4. júla 2009 17:32:56 CEST
    ► Nokian ◄

    ...chapem ako to myslis, ale aj tak si vyhradzujem pravo nesuhlasit...uz nizsie som uviedla, ze nemienim generalizovat...kazdy aj tak funguje po svojom a dogmy nie su na mieste...navyse sa kazdy vztah vyvija...a mnohe sa s tokom casu meni, modifikuje, rozvija...a co sa tyka tej rovnocennosti partnerov, tak na nej trvam a povazujem ju za klucovu (otazna je vsak teraz jej definicia, kedze je zjavne, ze ju chapeme trosku rozdielne, a rovnako je podstatny aj antagonizmus, ktory nam tu vyvstal - ze totiz prisposobit alebo podriadit sa partnerovi nemusi automaticky znamenat narusenie egality)
    ...co sa tyka toho, ze "nazor S je maximalne poradny cize menejcenny", tak s tym tiez nesuhlasim...platilo by to v pripade, keby D/s vztah o akom hovorime bol nikdy sa nekonciacou BDSM scenou...realita je vsak taka, ze kazdy den prinasa nieco, co treba riesit...a ak sa to tyka oboch partnerov, ktori obaja maju svoje povinnosti a pracu, tak sa poradit treba. inak by sme sa daleko asi nedostali, jedine cisto direktivnym riadeniem, co vsak nepokladam za perspektivne a z dlhodobeho hladiska ucinne riesenie...takze co sa beznych technickych rodinnych zalezitosti tyka, povedala by som, ze idealne je prijat rozhodnutie spolocne...a su predsa aj oblasti, v ktorych je jeden "doma" a druhy nie, takze ak jednoducho neviem posudit situaciu, necham si poradit...na tom nevidim nic zle...
    ...no a do tretice este par slov k tvojmu vyjadreniu "a temou je ´real DS´ este k tomu komplikovany detmi", lebo uz sme fakt dost offtopicki...:)...ja si nemyslim, ze by deti vztah komplikovali, skor naopak...je to urcite novy vietor do plachiet..nove situacie, nove vychodiska...a nove nenapadne hry:)))


    ... ...
  • 3. júla 2009 21:54:50 CEST
    mahdys (3): Hovorim o postaveni v D/S vztahu . Ze v D/S vztahu nemaju partrneri rovnocenne postavenie. Nie o tom, ze je sub memenejcenny clovek pre spolocnost, okolie, samotneho partnera, deti ...

    NhiVanye (5): Ja netvrdim, ze S nie je dolezity pre D. A zopakujem ze hovorim o D/S vztahu (priam 24/7) nie o D/S sexhratkach pre "chvilkove" pobavenie.
    Nehovorim o tom, ze mas sub naladicku tak sa podvolis partnerovi v niecom a inokedy sa mozno pohadate do krvi aby si si presadil svoje, ak to obrazne prezeniem.
    Potom nejde podla mna o D/S vztah, ale len obcasnu D/S zabavku.
    V D/S vztahu resp. zivotnmom style sa S podriadi rozhodnutiam D, co nevylucuje, ze D si nazor S nevypocuje, alebo si ho neceni, ale rozhodne D a nazor S je maximalne poradny cize menejcenny, ako nazor D pretoze sa nemoze presadit z vole S. Takze ralne nema taku cenu ako nazor D. Ja rad nazyvam veci pravymi menami aby bolo jasne.

    To ze je sub inteligentny, vzdelanny, samostatny, solventny atd. s tym nijak nesuvisi.

    A temou je "real DS" este k tomu komplikovany detmi. Takze sa predpoklada D/S vztah mozno 24/7, alebo skoro 24/7.
    Pretoze obcasne D/S hratky sa ako tu uz bolo viackrat spominane odohraju za dverami spalne rovnako ako bezny sex a nie je vlastne co riesit.
    V kazdom pripade sa jedna o vacsiu mieru D/S nez hodinka za dverami spalne, alebo vikend ked si deti u babicky, ked riesime vplyv na deti pripadne okolie.

    Takze prispevky o tom, ze ved normalne za dverami, alebo ohradzovanie sa, ze postavenie partnerov je rovnocenne nie su podla mna k tejto teme.
    Nastolena problematika je o tom co s tym, ak to prerastie rozmeri obcasnych hratok za dverami spalne ked deti spia, alebo nikto nie je doma.

    Ak sa mylim nech ma opravi malaDomina, je to jej tema.
    • 1 posts
    3. júla 2009 9:38:13 CEST
    ...k rovnocennosti ....som rovnako dôležitý pre moju partnerku, tak ako je ona pre mna. To, že sa jej podriadim v niektorých veciach, neznamená, že som niečo menej. Keď sme niečo robili, okrem d/s hrátok , vždy sa poradila so mnou.Moj názor bol pre ňu dôležitý. Žiadna skutočne dominantná žena nepotrebuje mať vedľa seba bábiku, ktorá nemá svoj vlastný úsudok a názor. ...a o tom, či môžu byť vo vzťahu aj deti? Prečo nie, len ako tu bolo povedane, hrátky patria do spálne, a ostatné sa velmi dobre kamumfluje
  • 2. júla 2009 20:41:47 CEST
    ► malaDomina + mosur_kocur ◄

    ...vdaka...porozumenie a suhlas potesil...☼
    __________________________________________________

    ► ALL ◄

    ...a dufam, ze sem este nieco zaujimave pribudne...☺
    __________________________________________________

    ► Nokian ◄

    ...noo...neviem ako si to presne myslel, ale z tvojho tretieho odstavca by sa dalo dedukovat, ze submisivny = menejcenny...hm...

    ...

    ......
    • 5 posts
    2. júla 2009 11:22:00 CEST
    pekne naozaj pekne napisane, urcite nie si offtopic. mas u mna k!

    Na druhej strane mi tato (aj ked na dominu neovykle inteligentná) riešenica pripadá uplne zbytočná, nakoľko je život v partnerskom vzťahu individuálny podľa predstáv každého páru. Niekomu staci bdsm v intimnych chvílach, ti ostatni musia najst hranicu sami. Ak travis vela casu s rodinou a priatelmi, urcite si po rokoch vsimnu aky je medzi Tebou a partnerom vztah, zalezi na nich ako to prijmu.

    Moznym riesenim ktore podla mojich skusenosti funguje, je mat okruh BDSM+ priatelov, ale v ziadnom pripade nie nasilu len preto ze su podobni. A tiez odporucam zachovavat dekórum, aby sa take priatelstvá nevymkli z kontroly. Potom ponukaju toleranciu, porozumenie a zostávaju priatelstvami.

    Eeeech, tentokrat pri navsteve SK veru neobidem starých kamarátov a kamarátky. Veruze su mi aj napriek dobe kolko som ich nevidel zivotne doleziti.

    Váš Míííc
  • 1. júla 2009 22:36:13 CEST
    mahdys (2) 01.07.2009 @ 04:42

    Dakujem
  • 1. júla 2009 13:34:53 CEST
    Myslim, ze harmonicky fungujucich rodin kde su obaja rovnocenny partneri nie je vela.
    Bud je doma general tatko alebo mamka.
    Tam kde sa stretnu dvaja generali to skripe a vztah sa akor ci neskor rozpadne. Alebo si nejako podelia kompetencie.
    Len malokedy dojde k vztahu, ze harmonicky o vsetkom rovnocenne rozhoduju spolu obaja.

    Takze z tohto hladiska pre deti zit v D/S domacnosti kde ma mama vzdy/takmer vzdy navrch nemusi byt nic absurdne, lebo urcite maju kopu dalsich kamaratov u ktorych to je tiez tak hoci ich rodicia nie su D/S pozitivny.

    D/S vztah je hlavne stav mysle a z toho pohladu pre toho kto ma o to zaujem, zit 24/7 nemoze byt problem. Pretoze S vstava a liha s tym, ze je tu pre svojho D a jeho potreby maju prioritu pred potrebami Ska. Hovorim o D/S vztahu nie o D/S sexhratkach pre "chvilkove" pobavenie. Z tohto hladiska mi nie jasne ako v realnom D/S vztahu by mohli byt dvaja rovnocenny. To sa proste neda. resp, potom nejde o D/S vztah. To ze su obaja samostatny, inteligentny, vzdelanny atd. s tym nijak nesuvisi.

    V D/S vztahu pred detmi moze byt mnoho D/S prejavov, ktore sa viac-menej nevymykaju "normalu".
    Uz spominana muzska galantnost, to ze rozhoduje mama, ze tata robi domace prace atd.
    Aj to ze otec lezi pri nohach ked mam pozera telku, alebo jej robi masaz je v pohode. Ludia ziju vselijako a aj bez D/S sedia ci lezia na zemi, loptach a neviem co, podla toho komu co je pohodlne alebo pre nejake FengShu alebo co. :) Niekto chodi doma nahy, niekto zababuseny.
    Ked som ako maly sa chodil hrat k susedovi, ktori bol zo 4och deti, tak tam kurili na 30C a vsetci chodili v spodnom pradle. U nas sme sa v zime obliekali miesto kurenia. A nemal som z toho ako dieta ziadnu traumu ze oni funguju inak. Tiez mi bolo teplo, tak som sa zobliekol a vyl s vlkmi. :)

    Samozrejme, ze deti nemusia vidiet ako mamka bicuje tatka, ale je spusta D/S prejavov, ktore sa daju "ospravedlnit" resp, zamaskovat pred detmi a svetom. Tatko nebude mat na krku obojok, ale mamka mu moze na vyrocie venovat na krk masivnejsiu zlatu alebo striebornu ret(i)az(ku) s napisom "Laska patris iba mne" a pod.
    Kto chce si sposob najde ...
  • 1. júla 2009 4:42:28 CEST
    ..noo, toto je velmi zaujimava tema na debatu a je skoda, ze sa na nu pozabudlo, takze pripojim vynimocne aj ja svojich par riadkov :) na zaciatok: obacas sa mi zda, ze plnohodnotny D/s-vztah ustupuje BDSM praktikám a tak sa vlastne vsetky fora a keckulby menia pod vplyvom pornopriemyslu niekedy doslova na zumpu...a my, ktorí to skutocne zijeme mozme casto len krutit hlavou...a co sa tohto tyka, aby som nebola len ufrflana a offtopicka, – ale este predsa len na objasnenie celeho textu: kazdy to aj tak vnima inak, takze to, co teraz napisem je moj pohlad, moja skusenost a urcite nechcem generalizovat, pretoze vzorec na to ako zit so svojim partnerom jednoducho neexistuje a kazdy si musi hladat vlastne cesty ku stastiu a spokojnosti. (koniec vsuvky, veta pokracuje akoby nic) – kazdy novy element vo vztahu nuti oboch zucastnenych haladat nove vychodiska. samozrejme, ze sex a sexualne hry detom na oci nepatria a zachovavat iste dekorum je urcite na mieste, ale...ale mam déeskový vztah*, o svojom subíčati rozmyslam ako o rovnocenom parnerovi**, a urcite ani na jednej strane bica nechyba nic z trojice laska-dovera-respekt, zijeme spolu,..tolko zakladne informacie...a naozaj nevidim dovod na to, aby sme si vzajomnu naklonnost nedavali najavo aj verejne alebo v kruhu rodiny...samozrejme, otazka je ako formou. deti sice nemame, ale pred casom sme sa ocitli v situacii, kedy sa v domacnosti bezmala na dva mesiace vyskytlo desatorcne dieta...takze teraz nasleduje scena zo zivota: vecer, obyvacka, po veceri, pri pexese, pokoj, pohoda, rozhovor a chrumanie orieskov...co je na tom, ze partner sedi na zemi, ze mi zacne masirovat chodidlo?...podla mna nic, aj ja si take vecery pamatam z detstva, ked som videla tatka ako to robi mame, a to nie preto, ze by bol subik alebo ona domina (toto viem nahodou na beton)...taketo a podobne sa stalo viackrat, zvacsa pred nejakymi clenmi rodiny a reakcie na to boli napospol poztivne...vzdy je nejaka moznost, ako prejavit partnerovi naklonnost po svojom a tak, aby skryty vyznam vedel precitat len on, a pritom nepoburit okolie, zachovat dekorum***...ked sa mozu dvaja ludia na zastavke verejne bozkavat a strkat si jazyk az niekam do zaludka, drzat za ruky a mackat zadky, tak preco by mi moj partner nemohol relaxacne lezat pri nohach? (a nevravim, ze nostop alebo tak...proste prilezitostne, vo chvilach rodinnej pohody)?...podla mna podstatne pre dieta je to, ze vidi a citi, ze sa maju rodicia radi...a na zaklade niektorych nizsie uvedenych vyjadreni, ze do D/s vztahu rodicov treba dieta drzat co najdalej by som podotkla len tolko – dieta, ci chce ci nechce, je sucastou vztahu rodicov/partnerov, nemozno ho z neho vylucit a vedome i nevedome na to dieta vplyvame. podla mna je prenho podstatne hlavne to, aby citilo, ze je milovane, ze v rodine nie je napatie, ze nikto nie je ponizovany a ze o vsetkom sa da porozpravat a diskutovat (samozrejme, s prihliadnutim na vek potomka), a ze domov je miestom pokoja, dovery a porozumenia...a ak je toto splnene, je jedno, ci vztah rodicov je v duchu D/s alebo nie, a co robia, ked zhasne svetlo...a navyse je zbytocne vlaste riesit takuto situaciu dopredu, pretoze ono sa to vzdy nejako vyvinie...a ten novy element v domacnosti a vo vztahu si vyziada iste skrty...a utrasie sa to...

    ...niekto tu pisal (neviem kto a neviem ani kde to je a hladat sa mi to nechce) niečo v tom zmysle, ze „moj partner je mimo mna inteligentný a svjpravny jedinec...atd“..noo...na margo toho len tolko...ze moj partner je predsa inteligenty, samostatny a svojpravny jedinec so mnou ci bezo mna...inak by so s nim nezila...


    ____________________________________________________________________________________________________

    * hovorim o nom, ze sa blizi k 24/7, ale tento termin nerada pouzivam, zda sa mi prilis zvirtualnomasturbovany a ked ho pouzijem, tak u prijemcu sa casto vyskytuju rozne pomylene asociacie a dezinterpretacie
    ** rovnocenny = nie menejcenny (za tuto poznamku sa ospravedlnujem vsetkym inteligentnym a rozumnym ludom, ale skusenost ma uci, ze prijimatel/citatel nie vzdy oplyva darom rozumu)
    *** dekorum – nemylit si s pokrytectvom, ide skor o zachovanie intimity partnerov


    ____________________________________________________________________________________________________

    ..toť fsjo..snad je to aspon trochu zrozumitelne...bo som v nocnej a uz teda dost klipkam...yoyo...

    ......
  • 25. februára 2009 21:56:50 CET
    Nuž rodina a BDSM, to je vazna tema ...
    Ako to spojiť aby to bol aj dobry vztah dvoch rovnoprávnych ludí a zaroven aj D/s vztah ? je to tažké podla mna, ale d sa to , ale je to hlavne o vztahu, až potom to je o BDSM, ak niekto glorifikuje BDSM ako zaklad vztahu, tak to nikdy klapať nebude. A deti ? no neviem kto súloži pred svojimi detmi, tak asi ani BDSM praktiky im nebude objasnovat nik ..
    • 5 posts
    24. februára 2009 14:41:49 CET
    pekne zhrnute
    • 2 posts
    24. februára 2009 10:45:45 CET
    Ahoj. No, tak nad tymto som vahala aj ja. Moje riesenie, ktore som si vybrala, je sice, spatne, pekne na figu, ale minimalne mi to dokazalo dolezity fakt. Ak deti chces, tak ich maj. Tvoja sexualna uchylka sa pred nimi sice mozno nejako okrajovo prejavi (bud k nim budes pristupovat ako k partnerovi, alebo prave naopak), ale to predsa nie je dolezite. Kazda rodina je ina, kazdy bol inak vychovavany. Je to otazka nazoru, vlastnej vychovy, nabozenstva, skusenosti... a miliona inych vplyvov. Mo a u teba bude jednym z nich Ds. No a co? Neznamena, ze to musi byt zle. Dolezite je, aby tie deti boli lubene. A ak si ich chcela, tak ich asi budes lubit. A co sa tyka vhodneho otca... No, to chapem. Ale az raz najdes nieco, co sa bude vediet "hrat", ako tebe vyhovuje, mimo postele bude mat vlastnosti, ktore od partnera pozadujes a budes to aj lubit, deti pravdepodobne budu prirodzenym dalsim krokom vo vztahu. A ozaj sa toho nemusis bat. (Som mudra jak radio, ze? :-) Vediet toto pred desiatimi rokmi :-() Drzim palce :-)
  • 24. februára 2009 9:21:56 CET
    Myslím, že máš zbytečné obavy. BDSM samozřejmě před dětmi provozovat nebudeš, stejně jako se před dětmi nesouloží. Jinak nevidím žádný problém.
  • 23. februára 2009 23:01:39 CET
    Ahojte, som rada, že ste tu otvorili túto tému. Práve riešim dilemu ani nie ohľadne toho ako to povedať deťom... ale skôr to, či vlastne mať deti. Či budem vedieť byť raz dobrou a obetavou matkou, keď žijem takýmto spôsobom. Či som ako milovníčka xbdsm schopná mať rodinu a vychutnať si ju.
    Myslím si, že toto je otázka kt. trápi veľa mladých domín a subiniek, kt. majú partnerský zivot ešte pred sebou. Ani jeden z mojich pánov nebol muž, kt. by som vedela vnímať aj ako otca svojich detí.
  • 23. februára 2009 14:39:18 CET
    Pokud stojíte o názor k D/s vztahu a k dětem: děti bych do toho netahal. D/s vztah je převážně intimní záležitost a pokud by se dětem D/s vztah a vše co k tomu patří tlouklo do hlavy, pak je připravujeme o část svobody - rozhodnout se později co dál. Liina už tady psala, že D/s vztah se dá žít i s dětmi v rodině, aniž by byly do něho přímo zasvěceny. Až děti vyrostou rozhodnou se samy co dál, však pokud máte svoje děti, jistě mají i vaše geny.
  • 23. februára 2009 14:31:06 CET
    ...nie, takyto nazor pocut nepotrebujem, ale velmi dakujem za snahu :-)
  • 23. februára 2009 1:42:00 CET
    Teď jsem si vzpomněl, že v trní jednou probírali děti a BDSM. Jen tak okrajově. Nicméně přizvaný odborník neviděl problém v tom vysvětlit dětem, že něco takového je, ale v tom vysvětlit jim, že to dělá maminka s tatínkem. Hlavně u matek to děti prý nesou hodně špatně. A to i v pozdějším věku. Je to sice šaškárna (ten pořad), ale moc názorů profesionálů na toto téma člověk nenajde. Pokud by ses na něj chtěla podívat, možná někde vyhrabu link na stažení záznamu.
  • 22. februára 2009 21:55:47 CET
    Dakujem za prispevky. Su sice uplne mimo temu, ale aspon ste sa vykecali. Ja som si medzi tym, vdaka par nahodam, urobila nazor sama :-)
  • 18. februára 2009 21:52:08 CET
    som sluha...a niekolko rokov / 5 / žijem vo vztahu 7/24...so svojou Pani...ked sa dnes dívam na svoj život v d/s vzťahu je to hlavne o posúvaní mojich hraníc submisivity...je to o posúvaní mojich hraníc odovzdanosti - najme vo mne samom....
    ... asi je to v každom človeku iné...čo je pre niekoho príjemné pre iného môže znamenať opak...preto sa asi nedá zjednotit názor na niektorú tematiku...a táto iste patrí medzi také......
    ....nemyslím si že som dokonalý subík / aj ked by som rád takým bol ... a bolesti sa bojím, pretože bolí.../ - napriek tomu si každý týžden priväzujem ruky a teším sa na to že budem potrestaný - vzťah 24 / 7 mi dáva zázemie a istotu že niekomu patrím...,že som niekoho majetkom....a umožńuje mi hlbšie vnikať do podstaty toho čo som schopný ešte obetovať...- čas...peniaze...karieru...seba... Kým som žil "sám" - na volnej nohe mal som stále akýsik druh slobody...možnosť voľby...teraz ju nemám...a som možno o to šťastnejší...,lebo moj život sa zjednodušil...
  • 15. februára 2009 17:30:40 CET
    led vidim Tvoj nick spominam si na snad jediny moj filmovy idol: Laeticia Casta :)
  • 15. februára 2009 1:36:03 CET
    a co znamena "realne" zit Ds? Ja nezijem s mojim Panom (ach, ale mi to je divne napisat to po slovensky), a napriek tomu je pritomny v kazdom momomente mojho dna. Ked rano vstavam, myslim na to, ako by ma chcel mat, peknu, usmievavu, sexy, decentnu, zenu, ktora si veri... pretoze On jej veri. A takto je pritomny pocas celeho dna, o vsetkom rozhoduje, celkom casto sa vidime a casto si volame. Ako prejst spolu cez vsetko? Zle aj dobre? Radost aj smutok? Bolest aj (nielen sexualne) uspokojenie? Rozpravat sa, rozpravat sa... a hlavne dovera a ucta nadovsetko! A poviem vam, tu pozname straaasne vela parov, ktori takto ziju a aj s detmi (ktore samozrejme nemusia o vsetko vediet).
  • 13. februára 2009 20:47:54 CET
    ...sice som toto tu otvorila prave preto, aby som zistila skusenosti tych, ktori takto ziju, ale neda sa s tebou nesuhlasit. :-) Vdaka
  • 13. februára 2009 20:46:08 CET
    ...dakujem :-)