10. februára 2009 9:19:26 CET
Tak to snad nie... kompenzovat to ze chlapci vidia muza v situaciach, kde moze do popredia vystupit jeho submisivta hlaskami ako chlapi neplacu? Prosim, nie. SKutocni chlapi placu a dalsich vnutorne pseudosilnych chlapov uz na tejto planete nepotrebujeme. Mala som dojem ze tato posahana vychova je uz prekonana. Ja sice deti nemam, ale u nas doma sa taketo veci namiesto nezmyselnych klise a pouciek riesili rozhovorom. A myslim ze celkom uspesne. Ked som mala trinast a cudzi ujo na mna vytasil skaredu vec z nohavic na ulici, kde nikto iny nebol, tak som vedela, ze mam pratat kade lahsie
A myslim si, ze sa takto daju riesit aj Dskove veci, napriklad sa rozpravat s chlapcami o tom, ze vztahy su rovnocenne. Aj ked niekedy mozno niekto sefuje trochu viac, ale preto, ze to tak chcu obaja. A mozno zdoraznit nejake oblasti kde rozhoduje Tvoj partner - urcite je nieco, comu rozumie viac ako Ty a spoliehas sa v tom na neho.A to, ze definitivne rozhodnutie je (mozno) uz len na Tebe, si mozete nechat pre seba. Dufam, ze som sa dost jasne vyjadrila, rana su tazke