15. októbra 2010 10:42:30 CEST
Nedá mi to a s dovolením zverejňujem kúsok z práve prebiehjúceho dialógu mňa a mojej Pani. Hlavne, aby si naozaj subíci uvedomili, či majú nárok na lamentáciu ohladom platenia alebo aj len prispenia na niečo svojim Dominám.
Ja:je jasné,že výdavky sú a boli..to nepopieram..ale všetci tí otroci len tvrdia svoje..že keď budú mať vzťah, že ich to nemá čo stáť...nemajú ochotu proste...to je smutné...líšim sa od nich, keď si uvedomujem základné veci?
Pani: áno:))) Lebo ak naozaj chce otrok, aby žena prišla nejak oblečená, tak ju to niečo stojí, aj keby zrovna podobne chodila oblečená tak do práce. Hry sú hry a tam sa veci viac poškodia ako len keď žena vo veciach sedí a chodí a tak isto aj u otroka. Vtedy to tričko si zahodil rovno do koša:)))
Ja: áno, súhlaísm..a občas si otork vypýta nohavičky či ponožky...a darčeky si dávajú ľudia vo vzťahu,neviem, čo toľko nariekajú:)
Pani: A sem tam je mi tých čižiem mojich naozaj ľúto:((( Ako včera... Je to aj dané tým, že teraz si také nemôžem dovoliť, ale to ti naozaj sa nechcem nejak sťažovať, ani aby si mi nejaké kúpil, ale to prosím dúfam, že vieš... Vždy som si kvalitné veci vedela vážiť, postarať sa o ne, aby vydržali...
a takto ich naozaj, jedná sa o opätky veľmi ničím
presne tak... asi v nijakom vzťahu neboli
lebo aj len bežný vzťah keď je, muž vie, že žene treba prispieť, hlavne ak si niečo špeciálnejšie žiada a žena, priznávam sa, rada sa pekne oblečiem, prečo nie:)))
bolo tak od nepamäti, aj len žena má menzes, po WC sa musí utierať papierom, už len tu minie viac než muž...
a to naozaj nehovoriac o iných, k životu nepotrebnejších a predsa od ženy vyžadujúcich hlavne zo strany mužov, spoločnosti, v ktorej sa nachádza, vecí.