6. marca 2015 22:53:42 CET
Bábikine dobrodružstvá – odplata
Pondelok - 2. časť.
V práci nebolo dva krát príjemne. V prvom rade som musel myslieť na tú potvorskú Bábiku. A v druhom rade, keď som si ju predstavil, ako tam visí, celá napnutá v tých baletných čižmách a slintá na podlahu pod sebou, obalená v ružovom latexe, tak to spôsobilo bolestivú odozvu môjho zamknutého kamaráta. Nepríjemné pocity boli tiež umocnené tým, že sa v tom poriadne nedalo ísť na záchod. Vtedy som sa vždy pristihol, ako v duchu vymýšľam perverzné a viac či menej zvrhlé a zákerné tresty pre Bábiku. Okolo desiatej som rozhodnutý ísť domov, aj tak sa neviem sústrediť na prácu a mám v pláne zlomiť Bábikin vzdor. Cestou domov sa stihnem zastaviť v chovateľských potrebách, kde pozerám, či by sa niečo nehodilo pre moje nasledujúce plány. Našiel som tam nejaké užitočné drobnosti a hlavne som tam našiel elektrický bič na dobytok, šikovnú mašinku na baterky s asi metrovou tyčou a dvoma elektródami na konci. Hneď som si spomenul na divoké videá, kde veľmi podobnú vec používali na trápenie neposlušných subiniek. Tam bolo najzaujímavejšie, že po aplikácii tejto pomôcky, skoro všetky začali priam zázračne poslúchať a veľmi pedantne plniť zadané príkazy. Tak som si povedal, že to vyskúšam. Možno sa zíde na Bábikinu prevýchovu a ona to určite ocení.
Keď som konečne prišiel na obed domov, išiel som sa pozrieť na moju Bábiku. Potichu a úplne nečujne som zišiel do pivnice. Bábika tam stála presne tak, ako som ju tam nechal. Už na prvý pohľad som si všimol, že je úplne spotená a celá sa trasie. Hlavne na jej štíhlych, pevných nohách bolo zreteľné chvenie jej svalov. Chvíľami sa zdalo, že sa jej podlamujú od vysilenia kolená, a Bábika zostáva visieť len na svojich dlhých medených vlasoch, čo sprevádzalo jej bolestné zastonanie. Napriek tomu vždy ešte našla silu udržať sa na špičkách svojich prstov. Nečakaný úder koženou plácačkou na jej latexom obalený zadok ju úplne šokoval. Prudko poskočila dopredu, čim stratila stabilitu a kruto sa tak zaťahala za vlasy, za ktoré bola priviazaná. Toho som hnusne využil a niekoľko krát som ju silno prepleskol cez jej pevný zadok. Keď konečne získala pevnú zem pod nohami, uštedril som jej ešte pár plesknutí, a bez slova som odišiel nechajúc Bábiku v jej pretrvávajúcej neistote a obavách. Po tom, ako som sa prezliekol, zašiel som do svojej dielne, poriadne skontrolovať klietku na mojom vtákovi. Oceľ vyzerala byť pevná a kvalitná, takže do úvahy neprichádzalo jej rozpílenie ani rozbrúsenie. Najslabším miestom bol zámok, lenže jeho najslabšia časť bola dokonale krytá samotnou klietkou a odvŕtať som sa ho neodvážil. Jediná možnosť bola zlomiť Bábiku. Zamieril som preto do pivnice, kde ešte stále visela....
Prišiel som k nej a zašepkal je bezvýrazným ľadovým hlasom do ucha “ Skôr než sa ťa niečo spýtam, chcem, aby si ochutnala, čo ťa bude čakať, ak nebudem spokojný s tvojou odpoveďou“. Zobral som tenkú trstenicu a začal som ju opäť švihať po zadku, po stehnách vzadu aj vpredu, a pár úderov sa ušlo aj pre jej vypnuté pevné prsia a viditeľne stvrdnuté bradavky. Bábika sa najprv snažila odolávať, ale po prvých úderoch sa začala krútiť a metať v snahe vyhnúť sa bolestivým švihnutiam. Jej snahy sú však úplne bezvýsledné, majú za následok len stratu rovnováhy a ďalšie kruté ťahanie vlasov. Jej pokusy kopnúť ma, sú odmenené niekoľkonásobnými švihnutiami po oboch jej stehnách. Keď som po chvíli skončil, už len bezvládne visela, neschopná postaviť sa. Plakala a hlasno stonala cez náhubkom zapchaté ústa. Prišiel som k nej spredu a oboma rukami som ju pevne chytil za bradavky a potiahol ich smerom hore, čím som ju aj napriek jej úplnému vyčerpaniu, ešte raz postavil na nohy. Samozrejme sa cez jej zapchaté ústa dral bolestivý krik. Keď sa ako tak ukľudnila, celá rozochvená a roztrasená čakala čo bude nasledovať. Povedal som jej, že jej dám dole náhubok „ ak bez vyzvania povieš čo len slovo, budem ďalej pokračovať, rozumela si????“ Bolo počuť len jej súhlasné hmknutie, pretože nevedela kývnuť hlavou. Ako som jej vybral guličku z úst, nasledovala záplava Bábikiných slín, ktorá len zväčšila utešenú mláčku pod jej nohami. Aj po vybratí guličky, zostáva Bábika s otvorenými ústami, stŕpnutými od niekoľko hodinového pobytu veľkej guličky v jej ústach. Len pomaly a opatrne sa j darí zatvoriť jej ústa. Zatiaľ jej dávam dole šatku z očí a Bábika pevne zatvára oči, oslnená pivničným osvetlením. A keď už mám istotu, že ma vníma a bude vedieť odpovedať....
„Kde sú kľúčiky“ spýtam sa prísne.
„ Ja ich nemám“ hlesne Bábika. Keď však vidí môj nahnevaný, rozzúrený pohľad, znova sa rozplače a začnú jej po lícach stekať veľké slzy „ ja ich skutočne nemám, prosím ver mi“.
„To som sa nepýtal, kde sú kľúčiky“ nedám sa vyviesť z rovnováhy, Bábika vystrašene na mňa pozerá, nevediac čo povedať.
„ Hovor“ skríknem prísne a Bábika sa prikrčí v obave pred ďalšími údermi. “ Ja, ja ich už naozaj nemám“ habká Bábika a hneď dodá “ja som ich poslala poštou“ na môj udivený a nahnevaný výraz, vyžadujúci okamžitú jasnú odpoveď hovorí.... „ včera večer, kým si spal, hodila som ich v obálke do poštovej schránky, a napísala som tam tvoju adresu. Za pár dní by mala poštárka doručiť tú obálku naspäť, prepáč Macko, nevedela som, že ťa to tak nahnevá“. Keď to hovorila, očí mala sklopené, uslzené, bála sa na mňa čo i len pozrieť, nevediac čo bude nasledovať.
Vtedy som si uvedomil, že som to s Bábikiným potrestaním asi trochu prehnal, no napriek tomu jej konanie potrebovalo poriadnu, ráznu a nekompromisnú odplatu. Bábike som len zahundral “Nabudúce si poriadne rozmysli čo robíš “ a začal som s navijakom spúšťať lano, držiace ju v vzpriamenej polohe. Keď zacítila povolenie ťahu na jej hlavu, definitívne sa jej podlomili kolená a zosunula sa na podlahu. Pri dotyku jej tmavočervených rúk bolestivo zastonala a pozrela na mňa prosebným pohľadom. „ Ešte ťa čaká robota, predsa som ti niečo ráno sľúbil“ vyhlásil som a ukázal som prstom na mláčku pred jej tvárou. Doniesol som vedro s vodou a handru, ktorú som hodil k Bábikiným nohám. Sledujem Bábiku ako sa snaží najprv rukami chytiť handru. Pritom si užívam pohľad na poviazanú latexovú Bábiku v baletných čižmách , kým sa mi znova nepripomenie môj boľavý, uväznený penis. Keď si bábika všimne môj problém s kovovou klietkou zľahka, trochu zahanbene, trochu so zadosťučinením sa usmeje. Na jej smolu som si to všimol „ Len sa neteš ty potvora, kým to budem mať na sebe, budeš trpieť aj ty a pohni sa. Pekne zober handru do úst a začni utierať tú podlahu“. Keď vidím ako Bábika váha, ráznym krokom zamierim pre koženú plácačku so slovami „ mám ti pomôcť?“. Bábika rýchlo zavrti hlavou a s odporom berie handru medzi svoje plné pery. Opatrne, nemotorne, s rukami zviazaným za chrbtom, po kolenách, sa priplazí k mláke a ponorí do nej handru. Pohybmi hlavy do strán, začína svoje sliny rozotierať po podlahe. Handra však ako si nesaje a preto Bábike hovorím, nech ju namočí do vody. Na jej zaváhanie reagujem bleskovým plesknutím po je vystrčenom zadku. „Do vody hovorím“ na čo Bábika okamžite reaguje strčením handry do kýbľa s vodou, ale má smolu. Handra sa je vyšmykla a teraz pláva vo vedre plnom studenej vody. „Tak a teraz ju vyber a ten svoj bordel poutieraj pekne do čista“. Zúfalá bábika striedavo hladí na mňa a na vedro s vodou, ale neodváži sa povedať ani slovo. Keď však vidí, ako sa k nej blížim s plácačkou v ruke, okamžite si strká celú hlavu do vody a chytá handru medzi zuby. Následne vyťahuje mokrú handru z vody a nemotorne utiera dlážku. Celú procedúru opakuje ešte dvakrát, kým som spokojný. Bábiku celú mokrú a spotenú chytím za jej cop, a pomaly ju ťahám k stene. Nemá šancu sa postaviť, preto sa potupne plazí kolenačky za mnou. Zo steny visí masívna reťaz, ktorá je pevne v stene zapustená a na druhom konci sa hojdá masívny kovový obojok s veľkým zámkom v tvare srdca. Vymieňam bábike kožený obojok za železný a zamkýnam zámok. Potom konečne Bábike rozväzujem ruky. Bábika na to reaguje bolestným stonmi, ako sa jej ruky znova prekrvujú a ako sa ich snaží rozhýbať. Zároveň je dávam k stene starý madrac a prázdne vedro. „Tu si môžeš oddýchnuť, poobede ťa čaká ešte robota, a tu je vedro, ak by si potrebovala ísť na záchod“. Odchádzam a po chvíli som je priniesol fľašu s vodou, aby sa mohla napiť. Aspoň to vyzerá ako flaša, ale je to špeciálna napájačka z chovateľského obchodu pre mladé teľce, ktorej sacia časť sa podobá trochu na penis alebo na gumenné vemeno, a na špičke má malú dierku. Ak sa Bábika bude chcieť napiť, bude musieť dlho a poriadne sať a cucať. Bábika sa na ňu hneď vrhá, ako dieťa na cumlíkovú fľašku, a zúrivo z nej začína sať a cucať vodu. Predtým než odídem, ešte ju dôrazne varujem „ neopováž sa čo len dotknúť svojej kundy, a neopováž si vyzuť čižmy či vyzliecť latexový overal“. Súčasne jej ukážem kameru na protiľahlej stene. „Budem ťa sledovať“ hovorím a odchádzam.
Najprv si pripravím ďalšiu výstroj pre Bábiku, najmä reťaze a okovy. Zároveň jej pripravím rýľ, lopatu, fúrik, a niekoľko vriec cementu. Rýchlo ešte vytýčim kde bude potreba na pozemku vykopať jamu. Po včerajšku som zistil, že má sily viac než dosť a určite si s tým hravo poradí. Potom samozrejme púšťam kameru, ktorou sledujem Latexovú Bábiku, ktorá schúlená do klbka práve zaspala. Nastavujem na kamere pohybový senzor, ktorý ma ohlási, ak sa Bábika začne hýbať. Asi po dvoch hodinách sa začína Bábika nepokojne vrtieť. Preto odchádzam potichu do pivnice, kde z kúta v prítmí ďalej sledujem Bábiku, ktorá sa začala pomaly prebúdzať. Najprv sa ležiačky popreťahovala a následne sa pokúsila vstať, kým jej baletné čižmy nepripomenuli, že niečo nie je v poriadku, a kým ju krátka reťaz pripnutá k obojku nestrhla znova späť na kolená. Zúfalo sa snaží vytrhnúť reťaz zo steny samozrejme neúspešne a jej snahy o zbavenie sa obojku sú márne. Preľaknuto si spomína a uvedomuje svoju situáciu a začína si hladiť svoj ubolený zadok a stehná.
„ To by som na tvojom mieste nerobil“ ozvem sa potichu z tmy vládnucej na opačnej strane pivnice, keď vidím, ako sa Bábikine ruky blížia k jej rozkroku. Bábika preľaknuto cukne rukami. Až teraz si uvedomuje moju prítomnosť a rozoznáva moju siluetu sediacu v rohu miestnosti. Bábika váha, no nakoniec sa odváži prehovoriť „prosím, ale ja sa potrebujem vycikať, prosím“ Hlavou jej kývnem k plechovému vedru, stojacemu vedľa jej matrace. Najprv sa očividne bráni tej predstave, že sa bude musieť vyprázdniť predo mnou a do obyčajného vedra, ale ja na jej zaváhanie zatiaľ nereagujem. Keď už jej váhanie trvá pridlho, hovorím Bábike „ vyzleč sa“. Bábika zaskočená týmto príkazom váha, ale keď s všimne, ako sa v ruke pohrávam s koženou plácačkou, okamžite si začína rozšnurovávať svoje baletné čižmy, ktoré si s úľavou sťahuje. Snaží sa rozmasírovať si stuhnuté nohy, avšak môj ďalší povel „ pokračuj“ ju núti začať sa vyzliekať. Najprv si rozopla zips na chrbte a pomaly vyťahuje z latexu jednu ruku a potom aj druhú. Nasleduje stiahnutie latexového pyžamka k zadku, ďalej pod zadok, až z neho vyťahuje svoje stuhnuté nohy. Bábika je celá lesklá a spotená. Keďže v pivnici nie je práve najteplejšie, začína mať husiu kožu, stvrdnutí bradavky a mierne sa chveje. Pri bližšom pohľade zisťujem, že má stále na sebe latexové nohavičky s priehľadného latexu. Na Bábikiných stehnách a na zadku sú zjavné tenké červené pruhy od trstenice a hrubšie pruhy od koženej plácačky.
„A teraz pi“ ukazujem na jej špeciálnu dudlíkovú fľašu, v ktorej zostalo asi jeden a pol litra vody. Bábika začne neochotne a ponížene cucať gumové vemeno. „Ľahni si na chrbát, a rozkroč nohy a kolená pekne k hrudi, nech vidím na tvoju rozčvachtanú kundu“. „Tak, pekne ako malá nadržaná sučka“. Bábika váha, no moje rázne postavene s plácačkou v ruke rapídne urýchľuje jej rozhodovanie. Okamžite zaujíma uloženú pozíciu a pokračuje cucaní. Trvá jej to dlho, a keď vidím že poľavuje a chce prestať, plesknutie plácačkou ju presvedčí o opaku. Medzi tým si stihnem všimnúť, že Bábikine latexové nohavičky fixujú v jej vlhkých a tmavých otvoroch dve veľké gumené čierne dildá. Znova sa presviedčam, že Bábikina sexuálna žiadostivosť je neukojiteľná. Tá malá nadržaná mrška si nedá pokoj. Horko ťažko dopise celú fľašu, a na jej plochom bruchu vidieť, ako ju tie skoro tri litre poriadne nafúkli. Teraz mi zostáva len čakať kedy, začne znova prosiť. Za pár minút, sa moje predpoklady naplnili. Bábika začína prosiť, aby sa smela vyprázdniť. Ukážem jej vedro,“ čupni si nad vedro a ruky za hlavu“. Bábika zahanbene otáľa, preto dostáva znova dostáva zopár úderov koženou plácačkou na vyšpúlený zadok. Ďalšie červené pruhy ozdobia jej nádherné pozadie. Po takomto jasnom a zreteľnom vyjasnení pravidiel, Bábika si začína sťahovať latexové nohavičky. „Kto ti to dovolil ?!“ pýtam sa, „pred tým si mala šancu vyzliecť sa“. Zmetená Bábika zaujme nariadenú pozíciu, cela zneistená obavami čo bude nasledovať. „Vypni prsia a môžeš začať“. Bábika pozerá na mňa tým jej uhrančivým, zvodným, krásnym pohľadom ale ja zostávam neoblomný. Má to čo chcela, teraz bude niesť následky. Netrvá dlho a bábikino podbruško sa zavlní a vidím ako jej žltá tekutina začína stekať po nohách. Latexové nohavičky nádherne rozptyľujú horúci prúd po jej stehnách a len minimum sa dostane do pripraveného vedra. Bábika keby mohla, najradšej by sa prepadla, ale nemôže, reťaz a strach ju držia pevne. Znova prichádza na rad vedro s Bábikinou obľúbenou handrou. Keď vidím jej obavy „Rýchlo to uprac, a teraz môžeš aj rukami“ hovorím s miernym pobavením. Kým Bábika utierala následky svojej potopy, priniesol som, pripravené putá.
Masívne okovy spojené krátkou asi 30 centimetrovou reťazou som Bábike nasadil najprv na nohy, brániac tak Bábike v pokuse o útek. Ďalej nasledovali okovy na ruky a všetky som prostredníctvom imbusov utiahol. Naviac okolo pása som jej pripol a následne zamkol masívny kovový opasok, ktorý som hrubou reťazou spojil s reťazou vedúcou medzi Bábikinými členkami. Okovy na rukách som reťazami spojil s Bábikiným obojkom, čím som jej rukám umožnil relatívnu voľnosť, ktorú bude pri práci potrebovať. Na záver som tiež spojil obojok s Bábikiným kovovým opaskom. Takto spútanú, spotenú, neumytú a poníženú šuchtajúcu Bábiku som vyviedol z pivnice do garáže, kde ju už čakal pripravený fúrik a náradie. Zároveň som si povedal, že ja najvyšší čas vyskúšať elektrický bič. Ukázal som ním Bábike na čakajúci fúrik „dosť si leňošila, teraz ťa čaká robota“ a na zdôraznenie svojich slov som zapol bič (mašinku s tyčou na konci), ktorá zabzučala a po priložení k Bábikinmu zadku prskla a videl som elektrický výboj. Vydesená bábika bolestne zjajkla. Keď som opäť zmačkol gombík, Bábika sa vydesene na mňa pozrela, a snažila sa uhnúť z môjho dosahu. Neúspešne. Metrová tyč s rozdvojeným koncom sa jej dotkla rýchlejšie, než sa stihla stiahnuť. Opäť sa zablesklo a zaprskol elektrický výboj. Ďalší výkrik bolesti, spojený so snahou Bábiky vytrhnúť z mojej ruky reťaz vedúcu k jej obojku. Jej snaha však bola márna, držal som ju pevne a rozdvojený hrot biča som pomaly približoval k Bábikinej bradavke. Následný stisk tlačítka, signalizujúci napätie, vyvolal v Bábike panický strach a hrôzu. Šklbe sa a myká so sebou, snaží sa brániť rukami, ktoré ma relatívne voľné, ale márne. Dotyk jej ruky s koncom biča vyvolá ďalší elektrický výboj a ďalší výkrik bolesti. Bábika celá nahá len v reťaziach stojí natlačená v rohu garáže, celá roztrasená, so slzami v očiach. Nemá kam ujsť. So zákerným úsmevom na tvári, priblížim koniec biča k jej holému telu. „ Nie, nie, nie , prosím už nie, prosím, prosím“ žadoní Bábika. S ľadovým výrazom na tvári, sa dotknem jej pravého prsníka, na čo Bábika hrôzou vykríkne. Výboj však neprišiel. Bábika sa napriek tomu sa celá chveje od strachu. Pre zmenu zapnem prúd, čo sa prejaví bzučaním a Bábika sa opäť celá zúfalá a vystrašená trasie a prosí, aby som prestal. Vypnem prúd a začnem rozdvojeným koncom prechádzať po jej tele. Zabávam sa pohľadom na Bábiku, ktorá celá stuhnutá, meravá tŕpne, kedy a kde dostane elektrický výboj. Chvíľu ju takto trápim, a čakám, kým sa trochu uvolním, a zrazu prásk, ďalší výboj na stehne. Bábika zúfalá, so slzami na lícach úpenlivo prosí „ dosť, už dosť, prosím, nie, už stačilo, prosím“. Miesto odpovede je podám guličkový náhubok na koženom remienku a malý zámoček. „Nasaď si ho, veľa rozprávaš“, Bábika váha, ale zabzučanie biča ju prinúti k bleskovej reakcii. Okamžite ma náhubok v ústach a zamknutý remienok. „Vidím, že sa ti nová hračka páči“ komentujem Bábikinu snahu. Zároveň kývnem na bábiku nech zoberie fúrika a ide s ním do záhrady. Nechám ju ísť pred sebou a kochám sa jej krásne tvarovaným telom. Drobné korekcie smeru napravujem elektrickým bičom, aj keď nezapnutým. Každý jeho dotyk sprevádza Bábikino šklbnute, trhnutie a zúfale huhlanie cez zapchaté ústa. Takto sa rýchlo dostávame do odľahlého kúta záhrady, kde ukazujem Bábike miesto kde má začať kopať.
asi tam ale budem potrebovat posilu na mojej strane... bo uz sa zacinam aj bat :) zne to vazne zle
...už davno nik tak tužobne nevyzeral poštarku ako ty