12. mája 2015 14:42:14 CEST
zdielam tvoj nazor :)
Vyskušala som si ake to je "dominovať" ked sa ti ruca život a je problem ustáť aj to svoje a nieto ešte suba. NIKDY VIAC. Ked som začinala s bdsm, tak mi vtedy moj Pán vravel, že ani Dominant nie je stroj a uvedomila som si to až oooveľa neskôr, keď som to ja zažila. Nenapraviteľné škody vo vzťahu k subovi. Tak ako manažér ktorý vedie ľudí musí byť plnej psychickej sile aby ich udržal a posuval, rovnako to musi byť aj u Dominanta.
Rovnako zdielam tvoj nazor, čo sa týka partnerského života. Je iné byť dominantná partnerka a iné Domina, tak ako to potrebujem ja napridklad (zas mal moj Pán vtedy dávno pravdu
) Pre mňa je základ uvedomenie si, že ľúbim bez rozdielov či svojho partnera, alebo/a svojho suba, len každý má iné miesto, práva a zmysel v mojom živote. Láska je proste len láska a netreba ju špecifikovať. Preto som vo vzťahu s mojim milovanym, ale DSkujeme inak ako vo vzťahu Domina - subík. Proste po našom, smejeme sa, skušame, hrame sa, switchujeme a tam si aj ja oddychnem a vyskušam kadečo. So subom by som to NIKDY neurobila. Tam prave potrebujem to INÉ, takže to si riešim so subom. Nikdy by som sa napríklad subovi neschulila do náručia s plačom že som mala ťažký deň v práci a nenávidim cely svet :D :D :D :D a aj ked som Domina, tak takýto deň mám sem tam :D tak toto si odnesie moj partner :D Rovnako ma subík nikdy nebude šukať :D toto si tiež "odnesie" moj partner :D
pre VM
A k tomu 2-3x do tyzdňa stretávaniu sa so subom.... rovnako pevný a 24/7 vzťah so subom môžeš mať či ho vidíš 5x do týždňa alebo raz do mesiaca. Ide o to, čo máte obaja v hlave. Tam to musí byť 24/7 a vzťah. Nie počtom dní v týždni/mesiaci....
PS: všetky použité výroky sú LEN MôJ názor. Reagujem na vyrok: som zvedava ci sa vyjadri niekto kto tak naozaj zije a dlhodobo
