28. apríla 2006 10:27:29 CEST
No aby som túto debatu trochu rozvinul, nalejme si čistého vína, ženy nie sú o nič zložitejšie, pudové zvieratká a pravdu povediac, sú niekedy oveľa zvrhlejšie, pomstychtivejšie, vypočítavejšie a intrigánskejšie a „impulzívnejšie“ bezcharakternejšie než hociktorý iný muž a akonáhle spoznajú ultimatívnu rozkoš, idú do čerta celé rodiny.
Nebudem to nejako rozvíjať, to mi nenáleží, ale možno za tým predsa len stojí komplex malej „princezničky“ ( obľúbený oteckov pokladík, ktorý smie všetko a za muža si vezme jedine princa na bielom koni ) a možno za tým stojí komplex panenky Márie ( čisté počatie = žiaden muž nie je taký ako ten ktorý môže ešte len prísť ).
Ale pravdu povediac existujú výnimky, dievčatá ktoré neboli už od detstva vytrhnuté z reality ( moje najlepšie kamošky pochádzajú z Oravy ) ale aj to je tiež skôr výnimka.
Musím ale uznať, že označenie ženy v stredoveku za bosorku, len preto, že počas dlhej chvíľky keď bola doma sama ( osamelá ) masturbovala z násadou od metly, čo mohlo v nezúčastnenom pozorovateľovi ( mužovi ale aj v niektorých „poverčivých“ = radikálne nábožensky založených ženách ) vyvolať dojem akéhosi vznášania ( poskakovania ) na metle – nebolo „najšťastnejším“ riešením práve upálenie.
Počínanie inkvizítor/ov/iek ( sadistických, psychotických, mnohojedincov ) neospravedlňuje najme fakt, že u obetí išlo najme o mladé, neskúsené, nikým „nepoučené“ dievčatá, alebo mohlo ísť o výnimočné krásne alebo na prvý pohľad ambiciózne devy, ktoré mohli potenciálne ohroziť, aj keď pramálo fungujúci avšak predsa partnerský vzťah, starých báb, šedých eminencii.
Možno preto ženy pochádzajú „z“ venuše ?