24. novembra 2010 12:10:49 CET
Zdravím vospolok...dávno sem nik neprispel,..
čítal som včera poviedku od Strict Susan, členka anglickej časti dominy.sk, túto kratučkú vec mala ako voľne dostupnú...zasmial som sa a zhrozil súčasne..
preložil som ju do slovenčiny, tak sa pobavte tiež
I want you to whip me (Chcem, aby si ma zbičovala)
„Chcem, aby si ma zbičovala s jazdeckým bičíkom,“ povedal „Chcem mať roubík a byť znehybnený.. Chcem aby si mi dala presne dvadsať úderov na zadok. To je všetko.“
„OK,“ odvetila. „Dvadsať bude bolieť, vieš to?“
„Viem,“ povedal na to. „Preto ti za to platím. Presne dvadsať, nie viac ani menej.“
Vyzliekol si oblek a ona pripútala jeho zápästia na vrchol kríža, potom jeho členky o spodok, nohy od seba. Pozeral smerom k stene, jeho zadok odhalený.
Do úst mu vložila guličku roubíku a upevnila ho na zátylku hlavy. Potom mu na hlavu nasadila masku cez celú hlavu – nepotrebovala sa dívať na klientov a jeho inštrukcie boli natoľko precízne, že nepotrebovala sledovať jeho tvár.
Zodvihla svoj jazdecký bičík a švihla cez jeho polovičky uspokojujúcim plesnutím a pleskom o jeho pokožku. Objavila sa červená linka.
Zdvihla ho opäť a zahnala sa, odpočítavala údery po každej rane. „osemnásť, devätnásť, dvadsať.“ Koniec.
Zazvonil zvonček pri dverách. Nechala ho tak ako bol a odišla otvoriť. Bola to jej priateľka Sarah. „Ahoj,“ pozdravila Sarah. „Dúfam, že som ťa nevyrušila pri klientovi.“
„Nie,“ odvetila. „Mám tu niekoho, ale on môže chvíľu počkať.“
„Kvôli čomu prišiel?“
„Dvadsať úderov bičom. Jednoduché, úplne. Bez komplikácií“
„Chceš, aby som to urobila ja?“
„Ak chceš. Postavím na čaj.“
Zamestnala sa v kuchynke, kým sa Sarah zorientovala v mučiarničke a našla jazdecký bičík, s ktorým klientovi vyplatila dvadsať tvrdých rán. Na jeho zadku už boli napuchnuté červené pásy.
„Hotovo,“ oznámila.
„Vďaka Sarah, ušetrila si mi tú námahu.“
Obe ženy sedeli, rozprávajúc a popíjajúc čaj a potom Sarah odišla.
Čo to bolo za klienta, čo je tam pripútaný ku krížu? Pokúšala sa spomenúť si. Čo to vlastne chcel? Aah, jasné. Dvadsať úderov jazdeckým bičíkom.
Vzala jazdecký bičík a začala. Hm, jeho zadok vyzeral, akoby ho bol zbičoval niekto len nedávno. Ale nebolo jej zámerom spovedať klienta. O dvadsať požiadal a dvadsať dostane. Dala do toho trochu úsilia, uisťujúc sa, že dostane za svoje peniaze čo chcel. Nie je nič horšie ako klient, ktorý sa sťažuje, že boli slabé rany.
Koniec.
Dala si obed. Len nejaké rýchle sendviče. Poobede sa majú zastaviť Mary a Liz. Bude lepšie ak uprace a trochu poutiera prach.
Aah. Je tu ešte nejaký klient. ČO to len chcel? Dvadsať rán jazdeckým bičíkom. Aké nudné.
Zdvihla opäť jazdecký bičík, aby to spravila a dokončila. Osemnásť, devätnásť, dvadsať. Hotovo.
Opäť zvonček pri dverách. Lary a Liz spolu, aké milé.
„Áno, ešte tu mám klienta. Žiaden problém. Môžeš to urobiť, ak chceš. Obyčajný výprask jazdeckým bičíkom. Dvadsať. Nie menej ani viacej.“
Potom odišli. Čas na čaj. Príjemné.
Bože môj dobrý! Ten klient! Koľko som to vlastne nechala čakať? Čo to vlastne bolo? Dvadsať úderov jazdeckým bičíkom, áno, som si istá, to je ono. Radšej si s tým švihnem........
To je škoda, takové vyznění... Njn, i D/s vztahy jsou holt jako všechny ostatní, jenom tak dobré, jako jsou zúčastnění lidé 
