28. apríla 2015 9:53:01 CEST
Na Tvoju otázku som dal Tebe jasnú a zrozumiteľnú odpoveď. (Dokonca dve). A myslím, že si tam mala aj od iných zrozumiteľné odpovede. Tak isto nikto tu z fóra nechcel prekrúcať Tvoje otázky. Za balast sa Ti ospravedlňujem.
Celé to zhrniem trocha z iného pohľadu:
- zmluva nemá právny vzťah, no dá sa s ňou niečo docieliť,
- to že som o nej písal aj ako o nátlakovom prostriedku sa nečuduj, nepoznám Ťa, no napísal som kedy hlavne to tak býva a uviedol som aj ten druhý prípad, ktorý sa podľa Tvojich slov týka Teba,
- ak ju chcú obidvaja (to je to posunutie toho vzťahu čo píšeš), potom je to v poriadku a práve tí dvaja sú hlavnými aktérmi jej zosnovania,
- zmluva nemusí byť nemennou. Tak ako aj ústava má dodatky, môže ich mať aj zmluva - keď ich bude veľa, napíše sa zmluva nová,
- napísal som, že povinnosti submisíva sú základom zmluvy a to ostáva nemenné,
- písal som síce o konkrétnych praktikách v zmluve, ale ako o celkoch (tiež sa mi to nechce spätne čítať)a tresty dominanta, že budú podľa jeho vlastného uváženia,
-všetko je len a len na Vás oboch. Ak tam napíšete, že otrok je Tvojím výhradným majetkom a že len od Teba záleží či bude vôbec dýchať a žiť a že Ti musí byť nevýslovne vďačný za každý svoj dych počas ktorého Ti môže bezvýhradne a oddane patriť a slúžiť. A že ho môžeš kedykoľvek uviesť v nicotu ako ktorú kolvek svoju vec, TAK TO TAM BUDE.
- ak dokážeš naznačiť otrokovi, že by si chcela zmluvu sprísniť, lebo sa Ti zdá málo........ a otroka si medzi tým vycvičíš tak, že bude žobroniť aby zmluva bola ešte prísnejšia a mohol ju podpísať svojou krvou atď atď atď tak to bude ten najlepší vzťah odzrkadľujúci sa v tej zmluve,
- samotná zmluva Ti nikdy nezabezpečí trvanie toho vzťahu podľa Tvojich momentálnych predstáv.