16. novembra 2009 8:58:09 CET
Súhlasím, je to aj môj prípad. Keď som to v sebe objavil, ešte som bol žiak Zš a o nejakom internete, prípadne časopisoch s touto tématikou ešte dlho nebolo ani chýru, jediný počítač v meste, kde som vtedy býval, bol sálový počítač jednej fabriky a tlačený "erotický" materiál boli socialistické reklamy na plavky
. Už vtedy som však tajne chodil obdivovať topánky spolužiačkam, vdychoval ich vôňu a občas som si nejakú na chvíľu požičal, aby som si ňou drtil žaluď... Dokonca sa mi páčilo jedno dievča, o dosť staršie odo mňa, ktoré som raz začul vravieť jednému chalanovi, že ak jej nedá pokoj, tak ho zavesí za gule do prievanu. Pre ňu a pre toho chalana to vtedy možno nič neznamenalo, no ja som mal o svoje fantázie postarané na dlhý čas. No doba bola taká, že som sa so svojimi fantáziami radšej skrýval v strachu, aby ma neoznačili za mentálne narušeného, prípadne neposlali do polepšovne. Aj partnerku som si našiel "normálnu" a až oveľa neskôr, s rozšírením internetu som objavil, že nie som jediný
. Prestal som mať z toho traumu, že pri sexe sa musím ponoriť do sveta svojich predstáv, aby ma to vzrušovalo, keďže partnerku sa mi nepodarilo prevrátiť na "svoju vieru". Objavil som v nej náznaky submisivity, no domina z nej nikdy nebude. Teraz to už beriem ako dar, lebo si myslím, že som vďaka mojej orientácii prežil ďaleko zaujímavejšie veci, o ktorých nezasvätení ani nechyrujú.
